27.11.2022 Pápež na Anjel Pána: Boh je prítomný vo všednom dni
Drahí bratia a sestry, dobrý deň, požehnanú nedeľu! V evanjeliu dnešnej liturgie počujeme nádherný prísľub, ktorý nás uvádza do obdobia Adventu: „Príde váš Pán“ (Mt 24,42). To je základ našej nádeje, to je to, čo nás podopiera aj v najťažších a najbolestivejších chvíľach nášho života: Boh prichádza. Boh je blízko a prichádza. Nikdy na to nezabúdajme! Pán vždy prichádza, Pán nás navštevuje, Pán sa nám približuje a na konci vekov sa vráti, aby nás prijal do svojho náručia. Pri týchto slovách si položme otázku: Ako prichádza Pán? A ako ho spoznáme a privítame? Krátko sa zastavme pri týchto dvoch otázkach.
Prvá otázka: ako Pán prichádza? Mnohokrát sme počuli, že Pán je prítomný na našej ceste, že nás sprevádza a hovorí k nám. Ale možno, keďže sme rozptýlení mnohými vecami, zostáva pre nás táto pravda iba teoretická – áno, vieme, že Pán prichádza, ale túto pravdu nežijeme –; alebo si predstavujeme, že Pán prichádza nejakým senzačným spôsobom, možno prostredníctvom nejakého zázračného znamenia. Namiesto toho Ježiš hovorí, že sa to stane „ako bolo za dní Noema“ (porov. v. 37).
A čo robili za dní Noema? Jednoducho bežné a každodenné veci, ako zvyčajne: „jedli a pili, ženili sa a vydávali“ (v. 38). Pamätajme na to: Boh je skrytý v našom živote, vždy je tam, skrýva sa v tých najbežnejších a najobyčajnejších situáciách nášho života. Neprichádza v mimoriadnych udalostiach, ale v každodenných veciach, ukazuje sa vo veciach každého dňa. On je tam, v našej každodennej práci, pri náhodnom stretnutí, v tvári človeka v núdzi, dokonca aj vtedy, keď čelíme dňom, ktoré sa zdajú byť šedivé a monotónne, práve tam je Pán, ktorý nás volá, hovorí k nám a inšpiruje naše konanie.
Je tu však aj druhá otázka: ako spoznať a privítať Pána? Musíme byť bdelí, pozorní, ostražití. Ježiš nás varuje: existuje nebezpečenstvo, že si neuvedomíme jeho príchod a nebudeme pripravení na jeho návštevu. Už inokedy som spomenul slová svätého Augustína: „Mám strach, že Pán pôjde okolo“ (Serm. 88.14.13), teda bojím sa, že prejde okolo a ja si ho nevšimnem! Presne tak hovorí Ježiš, o ľuďoch z Noemových čias, že jedli a pili „a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých“ (v. 39).
Dávajme pozor na toto: nič nezbadali! Boli zaujatí svojimi vecami a neuvedomili si, že sa blíži potopa. Ježiš hovorí, že keď príde, „budú na poli dvaja: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá“ (v. 40). V akom zmysle? Aký je v tom rozdiel? Jednoducho ten jeden bol bdelý, očakával, bol schopný rozoznávať Božiu prítomnosť v každodennom živote; zatiaľ čo ten druhý bol rozptýlený, „žil bezstarostne“ a nič nezbadal.
Bratia a sestry, v tomto adventnom období sa nechajme vytrhnúť z letargie a prebuďme sa z driemot! Skúsme sa pýtať sami seba: uvedomujem si, čo žijem, som pozorný, som bdelý? Snažím sa rozpoznávať Božiu prítomnosť v každodenných situáciách, alebo som rozptýlený a trochu zahltený vecami?
Ak si jeho príchod neuvedomujeme dnes, nebudeme pripravení ani na jeho príchod na konci čias. Preto, bratia a sestry, zostaňme ostražití! V očakávaní, že Pán príde, že Pán sa k nám priblíži, pretože on tu je, ale očakávajme pozorne. A nech nám pomáha Svätá Panna, Žena očakávania, ktorá v pokornom a skrytom živote v Nazarete dokázala zachytiť prechod Boha a prijala ho vo svojom lone. Nech nám pomáha na tejto ceste, aby sme boli pozorní v čakaní na Pána, ktorý je medzi nami a prechádza.