Vatikán 21. novembra – „Peniaze samy o sebe nevytvárajú rozvoj, na tvorbu rozvoja treba ľudí, ktorí majú odvahu chopiť sa iniciatívy.“ To je myšlienka z videoposolstva Svätého Otca Františka účastníkom 4. ročníka Festivalu sociálnej náuky Cirkvi, ktorý sa včera večer začal v talianskej Verone a potrvá do nedele 23. novembra. Pápež František sa v posolstve zamýšľa nad témou festivalu, ktorá znie: „Ponad miesta, doprostred času“.
Svätý Otec vo svojom videoposolstve najprv poukazuje na pokušenie, ktorému nás vystavuje súčasná ekonomická kríza: „Situácia sociálnej a ekonomickej krízy, v ktorej sa nachádzame, nás môže vystrašiť, dezorientovať, či priviesť k myšlienke, že je natoľko ťažké dospieť k uzáveru, že nie sme schopní urobiť vôbec nič. Veľkým pokušením je zastaviť sa pri liečení vlastných rán a nájsť v tomto isté ospravedlnenie toho, že nepočúvame výkriky chudobných a utrpenie toho, kto prišiel o dôstojnosť prinášať domov chlieb, lebo prišiel o prácu. A tí, čo sa snažia jedine o liečenie vlastných rán, nakoniec skončia tak, že si nasadia masku. Toto je pasca. Riziko je v tom, že nás ľahostajnosť urobí slepými, hluchými a nemými, že tu budeme len sami pre seba, so zrkadlom pred očami a všetko, čo sa udeje, nám bude cudzie. Muži a ženy uzavretí sami v sebe. Bol raz jeden taký, čo sa nazýval Narcis… Touto cestou nie.“
Pápež František odvolávajúc sa na tému festivalu, všetkých vyzýva prekročiť tento zúžený rámec, „zájsť ďalej“:
„Sme povolaní zájsť ďalej a odpovedať na reálne potreby. Je nevyhnutné opustiť obvyklé miesta, ktoré sú pokladané za bezpečné a zaručené, aby sme tak uvoľnili mnohé skryté, či nepoznané energie, ktoré sú tu prítomné a ktoré pôsobia veľmi konkrétne. Kresťanská etika nie je colnicou proti pluralite vyjadrení, ktorými sa prejavuje dobro a starostlivosť o blížneho. Zájsť ďalej znamená rozširovať a nie zužovať, vytvárať priestory, a neobmedzovať sa na ich kontrolu. Bolo by nádherné, keby množstvo potôčikov dobra viedlo k vytvoreniu veľkej rieky, ktorej voda zvíťazí nad vyprahnutosťou a prinesie novú úrodnosť a dá zažiariť tomuto životu a tomuto času, zaskvieť sa krásou a príťažlivosťou. Zájsť ďalej znamená oslobodiť dobro a tešiť sa z jeho plodov.“
Čo však toto „zájsť ďalej“ znamená v praxi? Svätý Otec vo svojom posolstve pokračuje:
„K tomu, aby sme zašli ďalej, je nevyhnutné chopiť sa iniciatívy. Viem, že na festivale je venovaný široký priestor ekonómii, podnikateľom, podnikom a spolupráci. Dnes je aj v ekonomickej oblasti dôležité ujímať sa iniciatívy, lebo systém má tendenciu klásť všetko na jednu váhu (homologizovať) a v úlohe pána sú v ňom peniaze. Systém ťa vedie k tejto nedobrej globalizácii, ktorá všetko zrovnáva (homologizuje). A kto je pánom tohto zrovnávania? Sú ním peniaze.
Chopiť sa iniciatívy v týchto súvislostiach znamená mať odvahu nenechať sa uväzniť peniazmi a výsledkami v krátkodobom horizonte a nestať sa tak ich otrokmi. Treba nový spôsob pohľadu na veci! Uvediem príklad. Dnes sa hovorí, že sa mnohé veci nemôžu vykonať, pretože chýbajú peniaze. No jednako na určité veci vždy peniaze existujú, ale na iné chýbajú. Napríklad na nákup zbraní sa peniaze nájdu, na vojny, na finančné operácie bez škrupúľ, na tie sa nájdu. O tomto sa zvyčajne mlčí, zdôrazňujú sa však veľmi peniaze, ktoré chýbajú pre vytvorenie pracovných príležitostí, pre investovanie do znalostí, talentov, pre plánovanie nového sociálneho zabezpečenia (welfare), pre záchranu životného prostredia. Skutočným problémom nie sú peniaze, ale ľudia: nemôžeme chcieť od peňazí to, čo môžu urobiť či vytvoriť len ľudia. Peniaze samy o sebe nevytvárajú rozvoj, na tvorbu rozvoja treba ľudí, ktorí majú odvahu chopiť sa iniciatívy.
Chopiť sa iniciatívy znamená rozvíjať podnikanie, ktoré by bolo schopné inovácie, a to nielen technologickej; treba tiež obnoviť pracovné vzťahy, experimentovať s novými formami účasti pracovníkov a zodpovednosti pracovníkov, s objavovaním nových vzorcov pre vstup do sveta práce a vytvárajúc tak solidárny vzťah medzi podnikom a regiónom. Chopiť sa iniciatívy znamená prekonať systém závislosti na podporách (asistencializmus).“
Svätý Otec ďalej uviedol konkrétny príklad vynaliezavého otca, ktorý má syna s Downovým syndrómom. Aby mu poskytol viac autonómie a dôstojnosti, založil kooperatívny podnik, v ktorom pracujú ľudia so spomenutým syndrómom, pričom práca je nastavená na využitie ich schopností a výrobky sa predávajú cez neziskovú organizáciu.
„Je to príklad, ako zájsť ďalej. Zastaviť sa znamená pýtať zakaždým a znova podporu od štátu či tej-ktorej podpornej inštitúcie, hýbať sa znamená vytvárať nové postupy. V tomto spočíva tajomstvo: vytvárať nové postupy a nie žiadať, aby nám boli poskytované nové priestory. Tieto nové postupy nie sú výsledkom technických opatrení, sú výsledkom lásky, ktorá sa, hnaná situáciou, neuspokojí, pokým niečo nevymyslí, a takto prináša riešenie.“
Láska je tu podľa pápeža Františka tou pravou hnacou silou:
„Chopiť sa iniciatívy znamená tiež pokladať lásku za tú pravú silu vedúcu ku zmene. Milovať vlastnú prácu, byť naporúdzi v ťažkostiach, cítiť spoluúčasť a zodpovedne odpovedať znamená aktivovať tú lásku, ktorú každý z nás má v srdci, lebo Duch nám ju daroval. Chopiť sa iniciatívy je odpoveďou na to „viac“, ktoré je pre lásku typické. Ak zotrváme v čase s týmto „viac“, ktoré prislúcha láske, istotne naštartujeme niečo nové, čo napomôže vzrast dobra.“
Toto úsilie o činorodú lásku zároveň podľa Svätého Otca vedie aj k rozvoju talentov:
„Uľahčovať, aby sa prejavili a rástli talenty je práve tým, k čomu sme povolaní a je potrebné tomu otvárať priestory. Nie kontrolovať priestory, ale otvárať ich. Ide o to, uviesť do kolobehu schopnosti, inteligenciu a zručnosti, ktorými sú ľudia obdarení. Uvoľnenie talentov je začiatkom zmeny. Toto tiež vedie k prekonaniu závistí, žiarlivostí, rivality, rozporov, či uzavretostí – tej uzavretej predpojatosti – a k otvoreniu cesty radosti, radosti z nového.“
Potreba rozvoja talentov sa podľa pápeža Františka týka najmä mladých, preto, ako ďalej hovorí, „ak chceme ísť ďalej, musíme rozhodne investovať do nich a venovať im mnoho dôvery“. Pápež v tejto súvislosti kladie otázku nad dnešným stavom vysokej nezamestnanosti mladých a hovorí: „Aby sa to zmenilo, je potrebné napredovať spoločne a rovnakým smerom. Niekto by sa mohol spytovať: «Zachádzať ďalej, ujímať sa iniciatív, uvoľňovať priestory, aktivizovať sa – nemôže to vytvoriť zmätok?» Odpoveď nachádzame v predstave o čase, ktorú nám sprostredkúva Biblia. Čas je milosť a plnosť. Presiahnuť poza jednotlivé miesta nie je výsledkom individuálnej náhodnosti, ale zdieľania spoločného cieľa: dejiny sú putovaním smerom k cieľu. Ak sa hýbeme ako ľud, ak ideme vpred spoločne, náš život dá najavo tento význam a túto plnosť.“
Toľko z videoposolstva pápeža Františka účastníkom Festivalu sociálnej náuky Cirkvi vo Verone. V jeho závere Svätý Otec osobitne poďakoval za zorganizovanie 4. ročníka festivalu don Adrianovi Vincenzovi, cirkevnému poradcovi talianskej Kresťanskej únie podnikateľov. Na festivale, ktorý si kladie za cieľ spojiť teóriu Kresťanskej sociálnej náuky s praxou, sa zúčastňujú aj osobnosti cirkevného a spoločenského života. Okrem miestneho biskupa Mons. Giuseppeho Zentiho je to generálny sekretár Konferencie biskupov Talianska Mons. Nunzio Galantino, sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj Mons. Mario Toso, taliansky minister práce Giuliano Poletti, rektor Katolíckej univerzity Franco Anelli, ako aj čelní predstavitelia mesta Verona.