V homílii vyšiel z liturgických čítaní, ktoré hovoria o dvoch neplodných ženách. Kniha Sudcov (13,2-7.24-25a) rozpráva o zázračnom Samsonovom narodení a Evanjelium podľa Lukáša (1,5-25) o narodení Jána Krstiteľa. V Izraelskom národe to bolo „skoro prekliatie nemať deti“, povedal pápež a pripomenul, že v Biblii nájdeme mnoho neplodných žien, u ktorých „Pán urobí zázrak“. Cirkev poukazuje na tento symbol sterility tesne pred narodením Ježiša Krista, a to aj prostredníctvom „ženy neschopnej mať dieťa pre jej rozhodnutie zostať v panenstve“. Toto je znamením neschopnosti, neplodnosti ľudstva:
„Zo sterility je Pán schopný vzbudiť nové potomstvo, nový život. A to je posolstvo dneška. Keď je ľudstvo vyčerpané, keď nedokáže ísť ďalej, prichádza milosť, prichádza Syn. A prichádza spása. A to vyčerpané stvorenstvo prenecháva priestor novému stvoreniu …“
„Toto ‚druhé‘ stvorenie, keď je Zem vyčerpaná, je odkazom pre dnešok“ – pokračoval Svätý Otec. My očakávame toho, ktorý je „schopný obnoviť všetky veci, robiť nové veci. Očakávame Božie novosti“. Toto sú Vianoce: „Božia novosť, ktorá tým najobdivuhodnejším spôsobom stvorenia obnoví všetky veci.“ Svätý Otec poukázal ďalej na to, že ako Manueho žena, Samsonova matka, tak aj Alžbeta budú mať deti vďaka pôsobeniu Pánovho Ducha. Aké je teda posolstvo týchto čítaní? – opýtal sa Svätý Otec. Odpoveď znie: „Otvorme sa Božiemu Duchu! My sami to nezvládneme. On je ten, kto to dokáže“:
„Toto ma tiež núti premýšľať nad našou matkou Cirkvou. Nad toľkými neplodnosťami, ktoré naša matka Cirkev má. Keď sa váhou vkladania nádeje do prikázaní, tým pelagianizmom, ktorý všetci nosíme v kostiach, stáva neplodnou. Myslí si o sebe, že je schopná porodiť… Nie, nemôže! Cirkev je matkou a stáva sa matkou iba vtedy, keď sa otvorí Božej novosti, moci Ducha. Keď si sama v sebe povie: ‚Robím všetko, ale som v koncoch, nedokážem už ísť ďalej‘, vtedy prichádza Duch.“
Pápežova úvaha o sterilite v Cirkvi ďalej smerovala k myšlienkam o jej otvorenosti pre plodnosť vo viere:
„Aj dnes je deň, aby sme sa modlili za našu matku Cirkev, za mnohú neplodnosť medzi Božím ľudom. Sterilitu sebectva, moci… Keď si Cirkev myslí, že môže všetko, podmaniť si svedomie ľudí, ísť cestou farizejov, saducejov, cestou pokrytectva, je Cirkvou sterilnou. Modlime sa, nech aj tieto Vianoce otvoria našu Cirkev Božiemu daru, aby sa nechala prekvapiť Duchom Svätým a bola Cirkvou, ktorá plodí deti, Cirkvou matkou. Matkou. Toľkokrát si myslím, že Cirkev je na niektorých miestach viac podnikateľkou než matkou.“
V závere homílie pápež František povzbudil k modlitbe: „Pri pohľade na túto históriu neplodnosti Božieho ľudu a na mnohé príbehy, ktoré Cirkev v jej dejinách urobili sterilnou, vyprosujme si dnes od Pána – s pohľadom smerujúcim k jasličkám – milosť plodnosti Cirkvi. Aby bola Cirkev v prvom rade matkou, tak ako Mária.“
–
19.12.2014 Pápež poďakoval darcom vianočných symbolov pre Námestie sv. Petra
Pápež František prijal dnes na audiencii v Klementínskej sále delegácie zo severotalianskej Verony a juhotalianskeho Catanzara, aby sa im poďakoval za betlehem a vianočný strom, ktoré budú dotvárať vianočnú výzdobu Námestia sv. Petra vo Vatikáne počas nadchádzajúceho vianočného obdobia.
„Jasličky a vianočný strom sú vianočné symboly, ktoré sú vždy sugestívne a drahé našim kresťanským rodinám. Hovoria o tajomstve vtelenia Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nás zachránil, a o svetle, ktoré Ježiš priniesol do sveta svojím narodením. Ale betlehem a vianočný stromček sa dotýkajú sŕdc všetkých, dokonca aj tých, ktorí neveria, pretože hovoria o bratstve, intimite a priateľstve, pozývajú ľudí našej doby znovu objaviť krásu jednoduchosti, vzájomného delenia sa a solidarity. Sú volaním po jednote, harmónii a pokoji. Sú pozvaním urobiť v našom osobnom i spoločenskom živote miesto Bohu, ktorý neprichádza s aroganciou nastoliť svoju moc, ale ponúka nám svoju všemohúcu lásku skrze krehkú postavu Dieťaťa. Jasličky tohto Dieťaťa a strom tak odovzdávajú posolstvo svetla, nádeje a lásky.“
Skupine asi 250 prítomných Svätý Otec poprial pokojné a hlboké prežitie Narodenia Pána:
„On, Mesiáš, sa stal človekom a prebýval medzi nami, abyrozptýlil temnotu chýb a hriechu tým, že priniesol ľudstvu svoje božské svetlo. Sám Ježiš povedal o sebe: «Ja som svetlo sveta; kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života» (Jn 8,12). Nasledujme ho, to pravé svetlo, aby sme neblúdili a odrážali totosvetlo a teplo na tých, ktorí prechádzajú chvíľami ťažkostí a vnútornej temnoty.“
19.12.2014 Pápež František k storočnici talianskych olympionikov: Šport má slúžiť všetkým
Svätý Otec dnes krátko po poludní v Bazilike sv. Petra pozdravil približne 5-tisíc členov Talianskeho národného olympijského výboru pri príležitosti stého výročia jeho založenia. . Okrem iného povedal:
„Už sto rokov Taliansky národný olympijský výbor propaguje, organizuje a riadi šport v Taliansku nielen za účelom tej planetárnej udalosti, akou sú moderné Olympijské hry, ale tiež pre uplatnenie ľudovej, sociálnej, výchovnej a kultúrnej dimenzie športu. Koná tak inšpirujúc sa kľúčovými princípmi Olympijskej charty, ktorá medzi svoje hlavné ciele kladie centrálnosť osoby, harmonický rozvoj človeka, ochranu ľudskej dôstojnosti a okrem toho aj «prispievanie k budovaniu lepšieho sveta, bez vojen a napätí, vychovávajúc mladých prostredníctvom praktizovaného športu bez diskriminácií akéhokoľvek druhu … v duchu priateľstva, solidarity a lojality» (Medzinárodný olympijský výbor, Olympijská charta, 6).
Šport vždy podporoval univerzálnosť charakterizovanú bratstvom a priateľstvom medzi ľuďmi, svornosťou a pokojom medzi národmi; úctou, toleranciou, harmóniou rôznorodostí. Každá športová udalosť, najmä tá olympijská, kde sa zrovnávajú reprezentanti národov rozličných histórií, kultúr, tradícií, vier a hodnôt, sa môže stať vďaka sile ideálu schopnou vytvárať nové cesty, niekedy aj také, v ktoré sa už nedúfalo, na prekonanie konfliktov spôsobených porušovaním ľudských práv.
Olympijské motto – «Citius, altius, fortius» – nie je nabádaním k tomu, aby jedna krajina prevážila nad inou, či jeden národ nad druhým, ani k vylučovaniu slabších a tých, o ktorých sa menej dbá, ale predstavuje výzvu, ku ktorej sme povolaní všetci, nielen športovci: je ňou podstúpenie námahy a obety kvôli dosiahnutiu dôležitých životných mét, prijímajúc vlastné limity bez toho, aby nás zablokovali v snažení prekonať seba samých.
Pozývam vás pokračovať v tejto ceste. Povzbudzujem vás vo výchovnej práci, ktorú vykonávate v školách, ako aj v tej, ktorú konáte vo svete práce a solidarity, na podporu športu prístupného všetkým, s pozornosťou voči slabším, ako aj voči menej zaisteným vrstvám spoločnosti. Športu inkluzívneho voči osobám s rozličným postihnutím, voči cudzincom, voči tým, čo žijú na perifériách a potrebujú priestor k stretnutiu, k vytváraniu spoločenských vzťahov, k vzájomnému deleniu sa a k hre. Športu, ktorý nie je zacielený na zisk, ale na jej rozvoj ľudskej osoby, v štýle nezištnosti.“
Pápež František tiež ocenil fakt, že Taliansky národný olympijský výbor si ako prvý spomedzi iných národných výborov osvojil účinkovanie olympijského kaplána, ktorý má podľa slov Svätého Otca „preukazovať blízkosť Cirkvi aj v stimulovaní športovcov k silnému zmyslu duchovnej súťaživosti“. Pápež František na záver pripomenul aj konkrétne biblické a spirituálne vyjadrenia inšpirujúce sa športovými obrazmi: „Porozumeli tomu aj svätí, ktorí vedeli interpretovať zápal, entuziazmus, stálosť, odhodlanie, výzvy a limity s pohľadom smerujúcim ďalej, mimo seba, smerom k Božiemu horizontu. Svätý Pavol pozýva k cvičeniu sa «v nábožnosti, lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život» (1 Tim 4,8).