8.3.2015 Pápež František vo farnosti Tor Bella Monaca: Nie pokrytectvu
V tretiu pôstnu nedeľu 8. marca popoludní sa pápež František vydal na pastoračnú návštevu rímskej farnosti Panny Márie, Matky Vykupiteľa v Tor Bella Monaca, nachádzajúcej sa vo východnej periférnej časti Ríma.
Ešte pred príchodom do spomínaného chrámu sa pristavil v Kostole sv. Giovanny Antidy, kde ho očakávali chorí a chudobní ľudia, o ktorých sa starajú Misionárky Lásky. Následne na farskom športovom ihrisku odpovedal na otázky mládeže a detí, ktoré navštevujú hodiny katechizmu v rámci prípravy na prijatie sviatostí. Osobitné stretnutie patrilo tiež deťom navštevujúcim dve denné farské centrá. Pápež František sa potom stretol s členmi farskej rady a animátormi, ktorým poďakoval za obetavú prácu pri pastorácii v tejto chudobnej časti Ríma. Chudobu častokrát sprevádza problém závislostí, či kriminality.
Svätý Otec pastoračným pracovníkom zdôraznil: „Prvým prikázaním pastorácie je blízkosť: byť ľuďom nablízku“… Priblížte sa im. Nemajte strach z blízkosti. Nebojte sa nežnosti: hlaďte ľudí, chorých, osamelých, aj tých, na ktorých sa vzťahuje pomenovanie ‚úbožiak‛: buďte k nim nežní, tak, ako aj nás Boh pohladil. Blízkosť, neha, láska.“
Ešte pred slávením Eucharistie Svätý Otec vyspovedal troch farníkov. V priebehu Svätej omše predniesol homíliu, v ktorej sa pozastavil pri téme pokrytectva. Nasleduje plné znenie homílie:
Homília pápeža Františka: Ježišova dôvera, pokrytectvo, obrátenie
„V tomto úryvku z evanjelia, ktoré sme počuli, sú dve veci, ktoré sa ma dotkli: jeden obraz a jedno slovo. Ide o obraz Ježiša, ktorý s bičom v ruke vyháňa všetkých tých, čo zarábali na chráme obchodovaním. Týchto obchodníkov, ktorí predávali zvieratá potrebné k obetám, zamieňali peniaze… Bolo tam svätné miesto, posvätno, a vonku táto nečistota. Toto je obraz. Ježiš teda berie bič a ide trochu očistiť chrám.
A tá veta či slovo je to, kde sa hovorí, že mnoho ľudí v neho uverilo. Je to hrozná veta: «Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.» (Jn 2,24-25).
Ježiša nemôžeme oklamať: On nás pozná zvnútra. Nedôveroval im. On, Ježiš, im nedôveroval. A toto môže byť dobrá otázka v polovici Pôstneho obdobia: Môže mi Ježiš dôverovať? Môže mi dôverovať, alebo som človekom dvoch tvárí? Tvárim sa ako katolík, ktorý je blízko Cirkvi, no potom žijem ako pohan? – ‚Veď Ježiš o tom nevie, nikto mu to predsa nepôjde vyrozprávať.‛ – On to vie. «Nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.» Ježiš pozná všetko to, čo je v hĺbke nášho srdca: Ježiša nemôžeme oklamať. Nemôžeme sa pred ním tváriť, že sme svätí, zavrieť oči a tváriť sa tak, a následne viesť život, ktorý nie je takým aký si on želá. A on to vie. Všetci vieme, ako Ježiš nazýval týchto ľudí s dvojitou tvárou: pokrytci.
Dnes nám prospeje vstúpiť si do srdca a hľadieť na Ježiša. Povedať mu: ‚Pozri Pane, sú tu dobré veci, no sú tu aj veci nedobré. Ježiš, dôveruješ mi? Som hriešnikom…‛ Tohto sa Ježiš nezľakne. Ak mu povieš: ‚som hriešnikom‛, nevyľaká sa. To, čo ho odpudzuje, je dvojitá tvár: tváriť sa spravodlivo, aby sme zakryli skrytý hriech. ‚Ja však chodím každú nedeľu do kostola, a ja…‛ Áno, toto všetko môžeme povedať. No ak tvoje srdce nie je spravodlivé, ak nekonáš spravodlivo, ak nemiluješ tých, ktorí potrebujú lásku, ak nežiješ podľa ducha blahoslavenstiev, nie si katolíkom. Si pokrytcom. Prvá otázka: Môže mi Ježiš dôverovať? V modlitbe sa ho opýtajme: Pane, dôveruješ mi?
Po druhé: gesto. Keď si vstúpime do srdca, nájdeme veci, ktoré nie sú dobré, ako keď Ježiš našiel v Chráme nečistotu obchodovania, kšeftárov. Aj v našom vnútri sú nečistoty, sú tam hriechy sebectva, nadradenosti, pýchy, žiadostivosti, závisti, žiarlivostí… mnoho hriechov! Môžeme tiež pokračovať v dialógu s Ježišom: ‚Ježiš, dôveruješ mi? Chcem, aby si mi dôveroval. Otvorím ti dvere a ty, očisti moju dušu.‛ Prosme Pána, aby tak, ako šiel vyčistiť Chrám, prišiel očistiť dušu. Predstavujeme si, že príde s povrázkovým bičom… Nie, s ním dušu nečistí! Viete, čo je to za bič, s ktorým Ježiš čistí našu dušu? Milosrdenstvo. Otvorte srdce Ježišovmu milosrdenstvu! Povedzte: ‚Ježiš, pozri na túto špinu! Príď a očisťuj. Očisťuj tvojím milosrdenstvom, tvojimi nežnymi slovami, očisťuj tvojím pohladením.‛ A ak otvoríme srdce Ježišovmu milosrdenstvu, aby očistil naše srdce, našu dušu, Ježiš nám bude dôverovať.