8.1.207 Pápež František sa prihovoril za bezdomovcov vystavených mrazu
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes, na sviatok Ježišovho krstu, nám evanjelium (Mt 3,13-17) predstavuje scénu, ktorá sa odohrala pri rieke Jordán: uprostred zástupu kajúcnikov, ktorí smerujú k Jánovi Krstiteľovi, aby prijali krst, je aj Ježiš. Postavil sa do radu. Ján mu v tom chce zabrániť a hovorí: «Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?» (Mt 3,14). Ján Krstiteľ si bol totiž vedomý veľkého odstupu, aký bol medzi ním a Ježišom. No Ježiš prišiel práve pre to, aby preklenul túto vzdialenosť medzi človekom a Bohom: ako je naplno na strane Boha, tak je naplno aj na strane človeka a spája to, čo bolo oddelené. Z toho dôvodu žiada Jána o krst, aby sa splnilo všetko, čo je spravodlivé (porov. v. 15), čiže aby sa naplnil Otcov plán, ktorý sa uskutočňuje cestou poslušnosti a solidárnosti s krehkým a hriešnym človekom, cestou pokory a plnej blízkosti Boha k jeho deťom. Pretože Boh je nám tak veľmi blízky, veľmi!
Vo chvíli, keď Ježiš pokrstený Jánom vychádza z vôd Jordánu, z výšky zaznieva hlas Boha Otca: «Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie» (v. 17). A súčasne Duch Svätý v podobe holubice zostupuje na Ježiša, čo dáva verejný začiatok jeho poslaniu spásy, misii charakterizovanej svojím štýlom, štýlom poníženého a tichého sluhu, vyzbrojeného len silou pravdy, ako prorokoval Izaiáš: «Nebude kričať ani hlučne volať, […] nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo» (42,2-3). Sluha ponížený a tichý.
Hľa, Ježišov štýl, a aj misionársky štýl Kristových učeníkov: ohlasovať Evanjelium s miernosťou a neochvejne, bez kriku, bez zahriakovania niekoho, ale mierne a neochvejne, bez arogancie či nanucovania. Pravá misia nie je prozelytizmom, ale priťahovaním ku Kristovi. A ako? Ako sa tvorí táto príťažlivosť ku Kristovi? Osobným svedectvom, počnúc silným spojením s ním v modlitbe, v adorácii a v konkrétnej dobročinnej láske, ktorá je službou Ježišovi prítomnému v tom najmenšom z bratov. V pripodobnení sa Ježišovi, dobrému a milosrdnému pastierovi a v oduševnení jeho milosťou sme povolaní urobiť náš život radostným svedectvom, ktoré osvetľuje cestu, čo prináša nádej a lásku.
Tento sviatok nám dáva nanovo objaviť dar krásy toho, že sme ľud pokrstených, čiže hriešnikov – všetci nimi sme –, hriešnikov zachránených Kristovou milosťou, opravdivo začlenených účinkovaním Ducha Svätého do synovského vzťahu Ježiša s Otcom, prijatých do lona Matky Cirkvi, uschopnených k bratstvu, ktoré nepozná hranice a bariéry.
Nech nám kresťanom Panna Mária pomáha zachovať si stále živé a vďačné povedomie nášho krstu a verne napredovať po ceste začatej touto sviatosťou nášho znovuzrodenia. A vždy pokorne, mierne a neochvejne.“
Veriacich vyzval pamätať v modlitbe na všetkých rodičov, ktorí sa v tomto období pripravujú na krst svojho dieťaťa alebo ho nedávno slávili.
„Zvolávam na nich a na ich deti Ducha Svätého, aby túto sviatosť, tak jednoduchú a zároveň tak významnú, prežívali vo viere a s radosťou,“ dodal pápež.
„Chcel by som tiež pozvať k zapojeniu sa do Svetovej siete modlitby pápeža, ktorá šíri, a to aj cez sociálne siete, úmysly modlitby, ktoré odporúčam každý mesiac celej Cirkvi. Takto sa rozvíja modlitbový apoštolát a rastie spoločenstvo.“
„V týchto veľmi mrazivých dňoch myslím a pozývam aj vás myslieť na všetkých tých, čo žijú na ulici, zasiahnutých chladom a toľkokrát ľahostajnosťou. Žiaľ, niektorí to nezvládli. Modlime sa za nich a prosme Pána, aby nám oteplil srdce, aby sme im mohli pomôcť.“
Medzi pútnickými skupinami Svätý Otec osobitne pozdravil mladých, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania.
„Birmovanie nie je len cieľovým bodom a ako niektorí hovoria, sviatosťou, ktorá dáva „zbohom“. Nie! Je to predovšetkým štartovací bod kresťanského života. Vpred, s evanjeliovou radosťou!“
Pápež František zaželal prítomným dobrú chuť k obedu a poprosil všetkých, aby na neho pamätali v modlitbe.