7.9.2019 Pápež u karmelitánok na Madagaskare: Záchrana sveta sa začína malými činmi lásky
Pripravil som si príhovor, ktorú vám rozdajú, takže si ho môžete v pokoji prečítať a premeditovať, ale teraz by som vám chcel povedať niečo od srdca.
Čítanie z prvej knihy Kráľov prináša stimul k odvahe, adresovaný Jozuemu: »Správaj sa statočne!« (1 Kráľ2, 2b-3). K nasledovaniu Krista je vždy treba trochu odvahy. Je pravda, že tú najťažšiu prácu koná Pán, ale je potrebná odvaha nechať Jeho, aby konal. Na myseľ mi prichádza jeden obraz, ktorý mi bol v kňazskom živote veľkou pomocou. Dve sestry, jedna mladučká, druhá starenka, kráčajúca spolu z chóru, kde sa modlili vešpery, do refektára. Starenka išla s námahou, bola skoro chromá. Mladá sa jej snažila pomôcť, ale starenka bola nevrlá. Hovorila: „Nedotýkaj sa ma alebo spadnem!“ Zdá sa, že choroba urobila starenku trochu nervóznouy. Ale tá mladá ju sprevádzala vždy s úsmevom. Nakoniec došli do refektára, a mladá chcela starenke pomôcť. Tá jej však povedala: „Nie, au, ubližuješ mi!“, Ale nakoniec si sadla. Mladá sestra zaiste mala chuť poslať ju kamsi, ale usmievala sa, brala chlieb a podávala jej ho. Nie je to rozprávka, ale skutočný príbeh. Tou starenkou bola sestra od sv. Petra a mladá bola Terézia od Dieťaťa Ježiša.
Je to skutočný príbeh, ktorý odráža kúsok komunitného života a ukazuje ducha, v ktorom je možné v komunite žiť. Láska v maličkých i veľkých veciach. Tá mladá si mohla povedať: „Zajtra pôjdem za predstavenou a poviem jej, aby mi pridelila niekoho iného, pretože s touto starenkou to nezvládam.“ Nepremýšľala tak. Verila v poslušnosť: „Poslušnosť mi dala túto prácu a budem ju konať.“ Silou poslušnosti a vycibrenou láskou konala túto prácu. Viem, že vy všetky, klauzúrnej sestry, ste prišli, aby ste boli blízko Pánovi a v snahe o dokonalosť, ale cesta dokonalosti spočíva v týchto nepatrných krôčikoch na ceste poslušnosti. Maličké kroky dobročinnosti a lásky. Maličké kroky vyzerajú ako nič, ale ťahajú a „zotročujú“ Boha; sú to tenké vlákna, ktorá „uväzňujú“ Boha. To si myslela ona mladá sestra: vlákenka „spútavajú“ Boha, povrazy lásky, ktorými sú drobné skutky milosrdnej lásky. Sú malé, maličké, pretože naša malá duša nemôže robiť veľké veci.
„Buď odvážna! Maj odvahu robiť malé krôčiky, odvahu veriť, že Boh má záľubu v mojej maličkosti a že aj prostredníctvom nej prináša svetu spásu. (…) Ak chceš zmeniť a zachrániť nielen kláštor, nielen zasvätený život či svet – záchrana sveta sa začína týmito maličkými skutkami lásky a sebazaprenia, ktoré priťahujú Boha a privádzajú ho medzi nás.“
„Istotne k vám svetskosť príde v mnohých skrytých formách. Dokážte rozlišovať – s predstavenou, s komunitou na kapitule – dokážte rozlišovať hlasy svetskosti, aby nevstúpili do klauzúry.“
Pokušiteľ hľadá rafinované a vychované spôsoby, ako zviesť z cesty rehoľníka. Rizikom je počúvať jeho hlas a nechať ho vstúpiť príliš hlboko do srdca.
Riešením je transparentnosť srdca – treba hovoriť o tom, čo nás vnútorne vyrušuje, hľadať pomoc komunity a predstaveného, a to včas. Tak, ako to robila sv. Terezka – vždy sa šla zveriť predstavenej, i napriek tomu, že ju nemala rada. Víťazstvom je hovoriť o probléme. Diabol totiž nechce byť odhalený. Pomoc a ochranu treba hľadať v komunite:
Pokušiteľ nechce byť odhalený. A preto sa prezlieka za ušľachtilého a zdvorilého. Prosím ťa sestra, keď počuješ niečo divného, hneď o tom hovor. Vyjav to. Keby Eva včas išla za Pánom a povedala mu: »Ten had mi povedal to a to, čo Ty si tom myslíš?« Keby o tom bola prehovorila včas! Eva však nehovorila, a nastala pohroma. Dám vám túto radu: Keď je tu niečo, čo vás oberá o vyrovnanosť, viac než len o pokoj, neodkladne o tom hovorte. Toto je obrana, ktorú máte v komunite: jedna pomáha druhej, aby vytvorili zjednotený front na obranu svätosti, na obranu Božej slávy, na obradu lásky,
A táto Terézia, ktorá vedela, že je nesympatická predstavenej, išla napriek tomu za ňou. Je to pravda. Treba uznať, že nie všetky predstavené majú Nobelovu cenu za sympatickosť! Ale sú Ježišom!
Skutky lásky, otvorenosť srdca a modlitba
Skutky lásky, odvaha prosiť včas o radu a modlitba sú pravým spôsobom ako čeliť pokušeniam diabla.A k Pánovi sa modliť: „Pane, je pravda to, čo počujem vo vnútri, to čo mi hovorí had? Je to pravda?
Bojovať proti nemu však treba až do poslednej chvíle na zemi – tak ako to bolo u sv. Terezky, skonštatoval Svätý Otec.
„Kvôli pokušeniam duchovný boj, praktizovanie lásky k blížnemu nejde do dôchodku: budeš musieť bojovať až do úplného konca. Až do konca. A to aj v temnote. (…) Boj v kláštore je až do úplného konca. Je však pekný, pretože tento boj – krutý, no pekný –ak je skutočný, nestrácame pokoj.“
Táto Terézia teraz sprevádza jedného starca. A o tom chcem vydať svedectvo. Chcem dosvedčiť: Vždy ma sprevádzala, na každom kroku ma sprevádza. Naučila ma robiť kroky.. Niekedy som trochu nevrlý, to je pravda a pošlem ju preč ako tá staršia spolusestra. Niekedy počúvam, niekedy mi bolesti nedovoľujú počuť dobre. Ale je to priateľka verná. Preto som k vám nechcel hovoriť o teóriách. Chcel som k vám prehovoriť o svoje skúsenosti s touto sväticou a povedať vám, čoho je schopná a po akej ceste dôjsť svätosti.
Vpred a s odvahou! „