7.2.2015 : túžiť, priviesť na svet, ujať sa starostlivosti, nechať ísť“ + mestá+hlad

7.2.2015 Pápež František o správnom vzťahu reciprocity medzi mužom a ženou
Vatikán 7. februára – Ženy sa nemajú viac cítiť hosťami, ale plne účastnými na spoločenskom a cirkevnom živote. Túto myšlienku vyslovil pápež František na dnešnom stretnutí s členmi Pápežskej rady pre kultúru, ktorých prijal na audiencii v závere plenárneho zasadania. Konalo sa v tomto týždni od 4. do 7. februára na tému „Ženské kultúry: medzi rovnakosťou a rozdielnosťou“.

Na zasadnutí sa pápežská rada venovala postaveniu žien v kultúrach z pohľadu kultúrnej antropológie a sociologickej analýzy s ohľadom na reciprocitu, komplementárnosť a rozličnosť. Viaceré prednášateľky hovorili o ženských charakteristikách v spojitosti s darovaním života, o hodnote ženského tela a problémoch spojených s jeho komercializáciou, s násilím a pod. O žene sa hovorilo aj v spojitosti s náboženstvom, vzhľadom na miesto a spôsoby účasti ženy na živote Cirkvi v súčasnosti. Ako povedal Svätý Otec v príhovore, na tejto téme mu veľmi záleží, ako to už viackrát naznačil.

„Ide o skúmanie nových kritérií a podmienok pre to, aby sa ženy necítili viac hosťami, ale naplno účastníčkami v rôznych oblastiach spoločenského a cirkevného života. Cirkev je žena, je to «tá Cirkev», nie «ten Cirkev». Toto je výzva, ktorú už nemožno odkladať. Hovorím to pastierom kresťanských komunít, ktorí tu zastupujú univerzálnu cirkev, ale tiež laičkám a laikom rôzne zaangažovaným v oblasti kultúry, školstva, ekonomiky, politiky, sveta práce, v rodinách, v náboženských inštitúciách.“

Svätý Otec ponúkol niektoré usmernenia k napĺňaniu tejto požiadavky, postupujúc podľa štyroch ústredných tém zvolených pápežskou radou. Na prvom mieste sa vyjadril k téme „hľadania rovnováhy medzi rovnosťou a rozdielnosťou“.

„Ale takej rovnováhy, ktorá je harmonická, nie iba vyvážená. K tomuto aspektu sa nemá pristupovať ideologicky, pretože ideologická optika bráni tomu, aby sme dobre videli realitu. Rovnosť a odlišnosť žien – rovnako ako mužov – sa vnímajú lepšie v perspektíve «s», teda v perspektíve vzťahu, než v perspektíve «proti». Už pred nejakou dobou sme nechali za chrbtom, aspoň v západných spoločnostiach, model sociálnej podriadenosti ženy mužovi, stáročný model, ktorý však nikdy nevyčerpal všetky svoje negatívne účinky. Prekonali sme tiež druhý model, model čírej a jednoduchej rovnosti (parity), aplikovanej mechanicky, model absolútnej rovnakosti. Takto sa vytvorila nová paradigma: reciprocita v rovnocennosti a v odlišnosti. Vzťah muž-žena by preto mal vyjadrovať, že obaja sú nepostrádateľní tým, čo vlastnia, áno, tou istou prirodzenosťou, ale s vlastnými modalitami. Navzájom jeden druhého potrebujú, aby bola dosiahnutá ozajstná plnosť osoby.“

Druhá otázka – „Plodnosť ako symbolický kód“ – podľa slov Svätého Otca výrazne „poukazuje na všetky matky. Pripomenul ženskú tvorivosť, ktorá rozširuje obzor na odovzdávanie a ochranu života, neobmedzujúci sa len na biologickú sféru, ktorý by sme mohli zhrnúť do štyroch slovies: túžiť, priviesť na svet, ujať sa starostlivosti, nechať ísť“. V tomto kontexte pápež vyzdvihol prínos mnohých žien, ktoré pracujú v rodine, v oblasti vzdelávania vo viere, v pastoračnej činnosti, vo výchove, ale aj v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej sfére. „Vy ženy viete stelesňovať nežnú tvár Boha, jeho milosrdenstvo, ktoré sa premieta do ochoty skôr darovať čas ako vyhradzovať si priestor, skôr prijať než odmietnuť. V tomto zmysle sa mi páči opisovať ženský rozmer Cirkvi ako materské lono, ktoré regeneruje život.“

V treťom bode nazvanom „Ženské telo medzi kultúrou a biológiu“ Svätý Otec pripomenul krásu a harmóniu tela, ktoré Boh dal žene, ale aj bolestivé rany zasadzované niekedy brutálnym násilím. Symbol života,  ženské telo je žiaľ nezriedka napádané a znetvorované tými, ktorí by mali byť strážcami a spoločníkmi v živote. Četné formy otroctví, komercializace, mrzačení žen, nás proto zavazují přičinit se o odstranění těchto forem degradace, které ženu redukují na pouhý obchodovatelný předmět nejrůznějších trhů.“

Štvrtá téma: „Ženy a náboženstvo: útek alebo hľadanie účasti na živote Cirkvi?“ „Som presvedčený o naliehavej potrebe  dať ženám väčší priestor v Cirkvi a prijať ich, s ohľadom na špecifickú a  odlišnú kultúrnu a sociálnu citlivosť. Je žiaduca rozsiahlejšia ženská prítomnosť v komunitách, aby bolo vidieť viac žien zapojených do pastoračných zodpovedností, do sprevádzania osôb, rodín a skupín, ako aj do teologickej reflexie.
Súčasne pápež zdôraznil, že „nelze opomíjet nenahraditelnou roli ženy v rodině. Ženské vlohy totiž představují nejenom ryzí zdroj rodinného života, vyzařují ovzduší pohody a harmonie, ale vytvářejí realitu, bez níž by nebylo uskutečnitelné lidství: Popri nezastupiteľnej úlohe ženy v rodine tak pápež František zároveň povzbudil k podporovaniu účinnej prítomnosti žien vo verejnej sfére, vo svete práce a na miestach, kde sa prijímajú dôležité rozhodnutia a súčasne  zachovať ich úplne najdôležitejšiu účasť a pozornosť v rodine a pre rodinu.“
„Netřeba ponechávat tíži přijímaných rozhodnutí jenom na ženách, protože všechny instituce, včetně církevního společenství jsou povolány ženám zaručovat svobodu, aby měly možnost přijímat sociální a církevní odpovědnost v souladu s rodinným životem“ – končil papež František promluvu na setkání se šedesáti účastníky plenárního zasedání Papežské rady pro kulturu.

7.2.2015 Pápež František: Aby kresťania do anonymity miest prinášali teplo Boha
Kresťania sú povolaní byť apoštolmi mestských štvrtí, v ktorých panuje nevšímavosť a anonymita, a majú do nich prinášať Božie teplo cez pohľad, pozornosť a vytváranie vzťahov. K tomuto povzbudzoval pápež František účastníkov dnes skončeného 27. plenárneho zasadania Pápežskej rady pre laikov, ktorých prijal na audiencii. „Stretávať Boha v centre mesta: scenáre evanjelizácie pre tretie tisícročie“ – bola téma stretnutia, ktoré vo štvrtok 5. februára otvoril kardinál Stanislav Ryłko, predseda Pápežskej rady pre laikov.

Fenomén urbanizácie nadobudol globálne rozmery, keď už viac ako polovica ľudí na tejto planéte žije v mestách. Svätý Otec, ktorý už v exhortácii Evangelii gaudium hovorí o potrebe odpovedať na «výzvy mestských kultúr» (č. 71-75), v príhovore k viac ako stovke účastníkom zasadania Pápežskej rady povedal:

„Mestský kontext má silný vplyv na mentalitu, kultúru, životný štýl, medziľudské vzťahy, religiozitu ľudí. V tomto kontexte, tak pestrom a komplexnom, Cirkev už nie je jedinou ‚udávateľkou tónu‘ a kresťania preberajú «jazykové vyjadrenia, symboly, posolstvá a vzory, ktoré ponúkajú nové pohľady na život, často v rozpore s evanjeliom Ježiša Krista»(tamtiež, 73).

Mestá predstavujú veľké príležitosti i veľké riziká: môžu byť nádherným priestorom slobody a ľudského naplnenia, ale tiež desným priestorom odľudštenia a nešťastia. Zdá sa, že každé mesto, aj to, ktoré sa javí ako najprosperujúcejšie a najusporiadanejšie, má schopnosť vytvárať v sebe ponuré ‚anti-mesto‘. Zdá sa, že popri občanoch existujú aj ‚ne-občania‛: ľudia neviditeľní, chudobní na prostriedky a ľudské teplo, ktorí obývajú ‚ne-miesta‘, žijú v ‚ne-vzťahoch‘. Ide o jedincov, ktorým nikto nevenuje pohľad, pozornosť, záujem. Nie sú iba „anonymnými“, sú „anti-ľuďmi“. A toto je strašné.

Ale tvárou v tvár týmto smutným scenárom musíme mať stále na pamäti, že Boh neopustil mesto. On prebýva v meste. Názov vášho plenárneho zasadnutia chce upozorniť práve na to, že je možné stretnúť Boha v centre mesta. Toto je veľmi pekné. Áno, Boh je stále prítomný v našich mestách, tak frenetických a nevšímavých! Je preto nevyhnutné nikdy neprepadnúť pesimizmu a porazenectvu, ale hľadieť na mesto pohľadom viery, mať kontemplatívny pohľad, «ktorý objaví toho Boha, ktorý býva v jeho domoch, na jeho uliciach a námestiach» (tamtiež, 71). A Boh nikdy nie je v meste neprítomný, pretože nikdy nie je neprítomný v ľudskom srdci! Skutočne «Božia prítomnosť sprevádza úprimné hľadanie jednotlivcov alebo celých skupín túžiacich nájsť oporu a zmysel vlastného života» (tamtiež).

Cirkev chce byť v službe tohto úprimného hľadania, ktoré je v mnohých srdciach a ktoré ich robí otvorenými Bohu. Veriaci laici sú zvlášť povolaní, aby bez obáv vychádzali v ústrety ľuďom miest: v denných aktivitách, v práci, ako jednotlivci alebo ako rodiny, spoločne vo farnosti alebo v cirkevných hnutiach, ku ktorým patria, môžu rozbiť múr anonymity a ľahostajnosti, ktorá v meste často vládne. Ide o nájdenie odvahy urobiť prvý krok na priblíženie sa k ostatným, na to, aby sme boli apoštolmi mestskej štvrti.“

Pápež František vo svojom príhovore členom Pápežskej rady pre laikov pokračoval povzbudením k odvahe začať. Ako povedal, „keď sa veriaci laici stanú radostnými ohlasovateľmi evanjelia svojim spoluobčanom, zistia, že je mnoho sŕdc, ktoré Duch Svätý už pripravil pre prijatie ich svedectva, ich blízkosti, ich pozornosti“. V meste je často oveľa úrodnejšia pôda pre apoštolát, ako si myslíme, poznamenal Svätý Otec.

Ďalej pripomenul, aké dôležité je dbať o formáciu laikov. Treba im pomáhať, „aby mali tento pohľad viery, plný nádeje, ktorý dokáže vidieť mesto očami Boha“. Treba ich povzbudzovať, „aby žili evanjelium, s vedomím, že každý život žitý kresťansky má vždy silný sociálny dopad“. Súčasne je podľa slov pápeža nevyhnuté živiť v laikoch túžbu po svedectve, „aby dokázali druhým s láskou darovať dar viery, ktorý dostali, sprevádzajúc s láskou tých bratov, ktorí robia prvé kroky v živote viery“.

„Laici sú povolaní žiť pokorný protagonizmus v Cirkvi a stať sa kvasom kresťanského života pre celé mesto“ – dodal napokon Svätý Otec a v závere príhovoru spomenul ešte dôležitosť spolupráce a jednoty veriacich laikov so svojimi pastiermi a položil dôraz na to, aby to, čo odovzdávajú, bolo naozaj jadro evanjelia, nie jeho vedľajšie „prívesky“. Pri týchto slovách sa inšpiroval výzvou bl. Pavla VI., ešte ako arcibiskupa Milána, vyslovenou počas mestských misií v tejto severotalianskej metropole.

7.2.2015 Pápež František pre Expo 2015: Proti hladu a biede odstraňovaním nerovnosti
Vatikán/Miláno 7. februára – Pre vyriešenie závažných problémov, ako pliagy hladu vo svete, by sa mal najskôr riešiť koreň všetkého zla, ktorým je nerovnosť, zdôraznil pápež František vo video posolstve, ktoré bolo zverejnené dnes na prípravnom sympóziu svetovej výstavy Expo 2015 v Miláne. „Expo myšlienok, taliansky potravinový model pre nasýtenie planéty, medzi inováciou a udržateľnosťou” – téma tohto ročníka výstavy. Zúčastnia sa na nej delegáti z oblasti politiky a inštitúcií, manažéri a podnikatelia, zástupcovia zo sveta združení a medzinárodných organizácií.

Ako povedal Svätý Otec, dráma mnohých, ktorí trpia hladom a zápasia o prežitie, ešte zhoršuje tzv. paradox hojnosti. Svetovej produkcii potravín, ktorá stačí pre všetkých, nezodpovedá rovná distribúcia v dôsledku ich plytvania, vyhadzovania a prehnanej konzumácie. Svätý Otec vyzval prekonať pokušenie zostať pri jednoduchom uvažovaní, ktoré nemá vplyv na realitu a poukázal na tri konkrétne momenty. Prvým je spôsob konania:

„Majte pohľad a srdce uprené nie na krízový pragmatizmus, ktorý nabáda len k prechodným riešeniam, ale zamerajte sa rázne na riešenie štrukturálnych príčin chudoby.“ Ak chceme naozaj vyriešiť problémy a nestratiť sa v sofizmoch, pokračoval pápež, je „nevyhnutné vyriešiť koreň všetkého zla, ktorým je nerovnosť“. „K tomu je potrebné prijať niekoľko prioritných rozhodnutí: odmietnuť absolútnu autonómiu trhov a finančných špekulácií.“

Druhý konkrétny postoj, na ktorý Svätý Otec poukázal, sa týkal pilierov zdravej politickej ekonomiky: „Dôstojnosť človeka a všeobecné dobro. Tieto dva piliere, ktoré by mali tvoriť štruktúru politickej ekonómie, sú žiaľ často akýmisi vonkajšími príveskami slúžiacimi na doplnenie politického prejavu bez perspektív či programov skutočného celistvého rozvoja.“ Účastníkov kongresu v tejto súvislosti povzbudil: „Buďte preto odvážni a nemajte strach klásť si pri politických a ekonomických projektoch otázky ohľadom širšieho zmyslu života, pretože tak budete môcť naozaj slúžiť všeobecnému dobru, rozmnožovať a sprístupňovať dobro tohto sveta pre všetkých.“

Tretí prvok, o ktorom pápež hovoril je  ochrana životného prostredia: „Zem nám bola zverená, aby nám mohla byť matkou, schopnou dať každému, čo potrebuje k životu. Zem je veľkorysá a nič neodoprie tomu, kto sa o ňu stará. Zem si však vyžaduje úctu, nie násilie alebo ešte horšie spupnosť vládcov. Musíme ju odovzdať našim deťom lepšiu, kultivovanejšiu, pretože nám bola len prepožičaná. A tento postoj starostlivosti nie je výlučným záväzkom kresťanov, ale týka sa všetkých.“