7.11.2017 Ranná homília pápeža: Ak stratíme schopnosť cítiť sa byť milovaní, stratíme všetko
Nesmieme stratiť schopnosť cítiť sa byť milovaní. Schopnosť milovať je možné znovu nájsť, ale ak stratíme schopnosť cítiť sa byť milovaní, tak prídeme o všetko.
Evanjelium podľa Lukáša, v ktorom Ježiš reaguje podobenstvom na slová jedného zo spolustolujúcich„Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve“ (Lk 14,15-25). Istý muž pripravil veľkú večeru, avšak hostia, ktorých pozval k stolu sa začali vykrúcať.
V podstate sa pýtali, čo tým získajú. Boli „zaneprázdnení“ako ten muž, ktorý budoval sýpky pre svoje obilie, avšak v tú noc zomrel. Boli pripútaní k zisku až tak, že ich to viedlo k „otroctvu ducha“, to znamená že boli „neschopní pochopiť nezištnosť pozvania“. Postoj, pred ktorým varoval Svätý Otec:
„Ak nechápeme nezištnosť Božieho pozvania, tak nechápeme nič. Božia iniciatíva je vždy nezištná. Čo treba zaplatiť, aby sme mohli ísť na onú hostinu? Vstupenkou je byť chorým, byť chudobným, hriešnikom …. Takto ťa nechajú vstúpiť. Toto je vstupenkou: byť núdznym tak na tele, ako aj na duši; mať potrebu byť vyliečený, uzdravený, potrebovať lásku.“
Existujú dva postoje. Na jednej strane je to ten Boží, ktorý je nezištný, ktorý hovorí sluhovi, aby priviedol chudobných, mrzákov, dobrých i zlých. Ide o nezištnosť, ktorá „nemá hraníc“. Boh „prijíma všetkých. Na druhej strane je to spôsob akým reagujú prví pozvaní, ktorí nechápu nezištnosť. Tak ako starší brat márnotratného syna, keď nechce ísť na hostinu usporiadanú otcom kvôli bratovi, čo odišiel z domu. Nechápe to:
„‚Ale veď tento minul všetky peniaze, minul dedičstvo, svojimi neresťami, svojimi hriechmi a ty mu robíš hostinu? A ja, ktorý som katolík, praktizujúci, chodím každú nedeľu na omšu, plním príkazy a pre mňa nič?’ Tento nechápe nezištnosť spásy. Myslí si, že spása je ovocím onoho ‚Ja platím a ty ma spas’. Platím týmto, týmto, týmto… Nie, spása je zdarma! A ak nevstúpiš do tejto dynamiky nezištnosti, nič nepochopíš. Spása je dar Boha, na ktorý sa odpovedá iným darom, darom svojho srdca“.
Tí, ktorí myslia iba na svoje vlastné záujmy, ktorí keď počujú hovoriť o daroch, vedia že tak treba robiť, ale hneď myslia na to, „čo z toho budú mať“. „Venujem tento dar“ a on mi potom „pri inej príležitosti dá iný“, myslia si.
Pán naopak „nežiada nič späť, len lásku, vernosť, tak ako On je láska a je verný. Spása sa nekupuje, jednoducho sa príde na hostinu“. „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve,“ toto je spása.
Tí však, ktorí nie sú ochotní prísť na hostinu, ktorí „sa cítia byť v bezpečí“, zachránení svojim spôsobom mimo hostinu, stratili zmysel pre nezištnosť, zmysel pre lásku“. „Stratili niečo oveľa väčšie a krajšie, a to je veľmi zlé: stratili schopnosť cítiť sa byť milovaní“.
„Ak stratíš – nehovorím schopnosť milovať, lebo tú možno znovu nájsť – ale schopnosť cítiť sa byť milovaný, niet nádeje, stratil si všetko. Pripomína nám to nápis na dverách do Danteho Pekla: «Zanechajte nádej», stratil si všetko. Musíme uvažovať nad týmto slovami Pána, ktorý hovorí: ‚Chcem aby sa môj dom naplnil’. Nad Pánom, ktorý je tak veľký, ktorý je tak milujúci, že chce vo svojej nezištnosti naplniť dom. Prosme Pána, aby nás zachránil pred stratou schopnosti cítiť sa byť milovanými.“