5.10.2016 Plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri ekumenických vešperách
,,Prorok Ezechiel s výrečným obrazom opisuje Boha ako Pastiera, ktorý zhromažďuje svoje roztratené ovce. Ony sa oddelili jedny od druhých «v oblačný a hmlistý deň» (Ez 34,12). Pán sa tak zdá na nás dnes večer obracia s dvojitým posolstvom. Na prvom mieste: posolstvo jednoty. Boh, ako Pastier, chce vo svojom ľude jednotu a túži po tom, aby to zažívali predovšetkým pastieri. Po druhé, je nám povedaný motív rozdelenia stáda: v oblačný a hmlistý deň sme stratili z pohľadu brata, ktorý bol vedľa nás, stali sme sa neschopnými rozpoznať sa a tešiť sa z našich príslušných darov a prijatej milosti. Toto sa stalo, lebo sa okolo nás nahromadili hmly nepochopenia a podozrenia a nad nami temné mraky rozkolov a kontroverzií, častokrát utvorené pre historické a kultúrne dôvody a nie len pre teologické motívy.
Máme však pevnú istotu, že Boh rád prebýva medzi nami, svojim stádom a vzácnym darom. On je neúnavný Pastier, ktorý pokračuje v práci (porov. Jn 5,17), povzbudzujúc nás, aby sme kráčali k väčšej jednote, ktorú možno dosiahnuť jedine s pomocou jeho milosti. Preto naďalej dôverujme, lebo do nás, i keď sme krehkými hlinenými nádobami (porov. 2 Kor 4,7), Boh rád vlieva svoju milosť. On je presvedčený o tom, že môžeme prejsť z hmiel do svetla, z roztrúsenia do jednoty, z nedostatku do plnosti. Táto cesta spoločenstva je cestou všetkých kresťanov a je vašou zvláštnou misiou, ako pastierov Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie pre jednotu a misiu.
Pôsobiť ako nástroje spoločenstva vždy a všade je veľkým povolaním. Znamená to zároveň šíriť jednotu kresťanskej rodiny a jednotu ľudskej rodiny. Obe oblasti si nielenže neodporujú, ale sa navzájom obohacujú. Keď ako Ježišovi učeníci ponúkame svoju službu spoločným spôsobom, jedny vedľa druhých, keď podporujeme otvorenosť a stretnutie, víťaziac nad pokušením uzatvorenia a izolácií, súčasne tak konáme, či už v prospech jednoty kresťanov alebo jednoty ľudskej rodiny. Uznávame sa ako bratia, ktorí patria do rôznych tradícií, ale sú poháňaní tým istým evanjeliom, aby vo svete podnikli tú istú misiu. Takže bolo by vždy dobré, ešte pred tým, než sa podnikne nejaká aktivita, aby ste si položili tieto otázky: prečo to nerobíme spolu s našimi bratmi anglikánmi?; môžeme svedčiť o Ježišovi spolu s našimi bratmi katolíkmi?
Keď konkrétne zdieľame ťažkosti a radosti služby, vtedy sa približujeme jedni k druhým. Kiež vám Boh udelí, aby ste boli šíriteľmi odvážneho a skutočného ekumenizmu, vždy na ceste za hľadaním otvorenia nových ciest, z ktorých budú mať osoh na prvom mieste vaši spolubratia v provinciách a v biskupských konferenciách. Ide vždy a predovšetkým o nasledovanie Pánovho príkladu, jeho pastoračnej metodológie, ktorú nám pripomína prorok Ezechiel: vydať sa hľadať stratenú ovcu, odohnané zavrátiť, poranené obviazať, nemocné posilniť (porov. Ez 34,16). Jedine tak sa zhromaždí roztrúsený ľud.
Chcel by som hovoriť o našej spoločnej ceste v nasledovaní Krista Dobrého Pastiera, inšpirujúc sa pastierskou palicou sv. Gregora Veľkého, ktorá by mohla dobre symbolizovať veľký ekumenický význam tohto nášho stretnutia. Pápež Gregor si z tohto východiskového miesta misie zvolil a vyslal sv. Augustína z Canterbury a jeho mníchov k anglosaským národom, slávnostne otvoriac veľkú etapu evanjelizácie, ktorá predstavuje našu spoločnú históriu a ktorá nás nerozlučne zaväzuje. Preto je správne, aby táto pastierska palica bola spoločným symbolom našej cesty jednoty a misie.
V strede zatočenej časti palice je zobrazený Zmŕtvychvstalý Baránok. Takým spôsobom, zatiaľ čo nám pripomína Pánovu vôľu zhromaždiť stádo a ísť hľadať stratenú ovcu, sa zdá, že palica nám tiež naznačuje ústredný obsah ohlasovania: Božiu lásku v Ukrižovanom a Zmŕtvychvstalom Ježišovi, obetovanému a žijúcemu Baránkovi. Je to láska, ktorá prenikla tmou zapečateného hrobu a dokorán otvorila dvere svetlu večného života. Láska víťazného Baránka nad hriechom a smrťou je skutočným inovačným posolstvom, ktoré treba spoločne priniesť tým, ktorí sú dnes zatúlaní a ktorí ešte nemajú radosť poznať súcitnú tvár a milosrdné objatie Dobrého Pastiera. Naša služba spočíva v osvetľovaní temnôt s týmto jemným svetlom, so silou bezbrannej lásky, ktorá víťazí nad hriechom a prekonáva smrť. Máme radosť poznať a sláviť spoločne srdce viery. Na toto sa sústreďme, bez toho, aby sme sa rozptyľovali nechajúc sa zlákať duchom sveta, ktorý by nás chcel obrať o pôvodnú sviežosť evanjelia. Odtiaľ pramení naša spoločná zodpovednosť, jednotné poslanie slúžiť Pánovi a ľudstvu.
Niektorí autori tiež poukázali na to, že pastierske palice majú často na druhom konci hrot. Možno tak myslieť na to, že palica nepripomína len poslanie viesť a zhromažďovať ovce v mene Ukrižovaného Zmŕtvychvstalého, ale tiež postrkávať tie, ktoré sa snažia byť príliš blízko seba a uzavreté, nútiac ich tak vyjsť von. Misia pastierov je pomôcť stádu, ktoré im bolo zverené, aby vyšlo von, bolo v pohybe pri ohlasovaní radosti Evanjelia; nie uzatvorené v úzkych kruhoch, v cirkevných „mikroklímach“, ktoré by nás viedli k oblačným a hmlistým dňom. Prosme spoločne Boha o milosť napodobňovať ducha a príklad veľkých misionárov, skrze ktorých Duch Svätý obnovil Cirkev, aby tak ožila, keď vyjde zo seba samej, aby zažila a ohlasovala evanjelium na cestách sveta. Myslime na to, čo sa udialo v Edinburgu pri začiatkoch ekumenického hnutia: bol to vskutku oheň misie, ktorý umožnil začiatok a prekonanie bariér a povalenie plotov, ktoré nás izolovali a spoločnú cestu robili nemožnou. Modlime sa spolu za toto: aby Pán dovolil, že z tohto miesta vytryskne nový impulz spoločenstva a misie.“
6.10.2016 Pápež s anglikánskym prímasom: 50-ročný ekumenický dialóg je bohatstvo
„Vaša Milosť, drahí bratia a sestry v Kristovi, ďakujem za vašu prítomnosť. Je to krásny bratský znak vidieť prímasov toľkých provincií anglikánskeho spoločenstva spolu s Vašou Milosťou tu v Ríme. Slávnostne sme si pripomenuli 50. výročie od historického stretnutia medzi blahoslaveným Pavlom VI. a arcibiskupom Michaelom Ramseyom. To prinieslo mnoho ovocia: stačí pomyslieť na zrod Anglikánskeho centra v Ríme, na menovanie stáleho zástupcu arcibiskupstva pri Svätej stolici a na začiatok nášho teologického dialógu, ktorého znakom je zväzok, ktorý zhrňuje päť dokumentov druhej fázy Anglikánsko-rímskokatolíckej medzinárodnej komisie ARCIC (1982-2005). Kým sa spoločne delíme o toto ovocie, pomyslime, že pochádza zo stromu, ktorý má svoje korene v stretnutí, ktoré sa uskutočnilo pred päťdesiatimi rokmi.
Premýšľajúc o pokračovaní našej spoločnej cesty, prichádzajú mi na myseľ tri slová: modlitba, svedectvo, misia.
Modlitba: včera večer sme slávili vešpery, dnes ráno ste sa modlili na tomto mieste, pri hrobe apoštola Petra: neunavme sa v spoločnej prosbe a naliehaní na Pána o dar jednoty.
Svedectvo: týchto päťdesiat rokov stretnutí a výmeny, ako aj reflexie a spoločných textov, nám rozprávajú o kresťanoch, ktorí si skrze vieru a s vierou navzájom načúvali a delili sa o čas a sily. Vzrástlo presvedčenie, že ekumenizmus nie je nikdy ochudobnením, ale je bohatstvom; dozrela istota, že to, čo Duch zasial v tom druhom, prináša spoločnú úrodu. Ceňme si toto dedičstvo a uvedomme si, že sme každý deň povolaní vydať svetu, ako nás o to žiada Ježiš, svedectvo o láske a jednote medzi nami (porov. Jn 15,12; 17,21).
Misia: všetko má svoj čas (porov. Kaz 3,1) a toto je čas, v ktorom nás Pán zvláštnym spôsobom vyzýva vyjsť zo seba samých a z našich prostredí, aby sme priniesli jeho milosrdnú lásku svetu, ktorý je smädný po mieri. Pomôžme si navzájom umiestniť do centra požiadavky evanjelia a nechať sa stráviť touto misiou. A aby sme boli schopní prosiť o milosť rásť v modlitbe, vydať svedectvo a ísť na misiu, dovolím si vás pozvať, aby sme sa spoločne pomodlili Otče náš