5.2.2018 Ranná homília pápeža: V tichej adorácii prinášajme Bohu celý náš príbeh
Adorácia, nás robí nepatrnými, a pritom nás neznehodnocuje:; učí tomu, čo budeme robiť v nebi. Svätý Otec vychádzal z Prvej knihy kráľov (1 Kr 8,1-7.9-13) o tom, ako kráľ Šalamún zhromažďuje ľud, aby stúpal smerom k Chrámu, kam prenášali archu Pánovej zmluvy
Kráčanie nahor, na rozdiel od putovania na rovine, nie je vždy jednoduché. Pri tomto stúpaní do vrchu ľud niesol zmluvu, niesol vlastné dejiny, svoju „pamiatku vyvolenia“. Niesol dve kamenné tabule z holej skaly, také, aké mu ich daroval Boh, zdôraznil pápež, a „nie také, akým sa tento ľud naučil od učiteľov Zákona“, ktorí Zákon „zbarokizovali“ – vykrášlili „množstvom predpisov“. Je to „holá zmluva: ja ťa milujem, ty ma miluj“: prvým prikázaním je milovať Boha, a druhým milovať blížneho. V arche totiž nebolo nič iné, než dve kamenné tabule, vysvetlil Svätý Otec.
Archu teda vniesli do svätyne a len čo kňazi vyšli von, oblak – čiže Pánova sláva – naplnil Chrám. Potom ľud vstúpil do adorácie: „od obiet, ktoré vykonával počas cesty vystupovania, prešiel do ticha, k pokoreniu sa v adorácii. „Mnohokrát myslím na to, že neučíme náš ľud adorovať“:
„Áno, učíme ich modliť sa, spievať, chváliť Boha, avšak: adorovať… Modlitba adorácie, tá, ktorá nás robí nepatrnými, a pritom nás neznehodnocuje: v poníženosti adorácie nám dáva ušľachtilosť a veľkosť. Využijem dnes príležitosť povedať vám, ktorí ste boli viacerí nedávno vymenovaní za farárov: Učte Boží ľud adorovať v tichu, adorovať“.
Už teraz sa treba učiť tomu, čo raz budeme robiť v nebi: modlitbe adorácie, „Môžeme sa tam však dostať jedine vtedy, ak máme na pamäti, že sme boli vyvolení, že máme v hĺbke srdca prísľub, ktorý nás pobáda kráčať, a so zmluvou v rukách i v srdci. A vždy kráčajúc: cestou náročnou, stúpajúcou, avšak smerujúcou k adorácii.“
Zoči-voči Božej sláve slová miznú, nevieme čo povedať, poznamenal Svätý Otec, pričom poukázal na to, čo budeme počuť v zajtrajšom liturgickom čítaní, že Šalamún tu dokáže povedať len dve slová: „Vypočuj a odpusť“.
„Prospeje nám dnes vyhradiť si trochu času na modlitbu, so spomienkou na našu cestu, pamätajúc na prijaté milosti, na vyvolenie, na prísľub, na zmluvu, a snažiť sa stúpať, smerom k adorácii. A uprostred adorácie s veľkou pokorou vysloviť čisto len túto skromnú modlitbu: „Vypočuj a odpusť“.