5.1.2018 Pápež katolíckym učiteľom: Spojenectvo rodičov s učiteľmi a integrálna ekológia
– Kultúra stretnutia, spojenectvo medzi školou a rodinou a výchova k integrálnej ekológii – o týchto potrebách pri vzdelávaní hovoril Svätý Otec členom Združenia katolíckych učiteľov Talianska, ktorých dnes prijal vo Vatikáne pri príležitosti ich národného kongresu. Približne štyrom stovkám učiteľov sa prihovoril v Klementínskej sále Apoštolského paláca.
V prvom bode Svätý Otec povzbudil katolíckych učiteľov pokračovať v šírení kultúry stretnutia, pričom povedal:
„Kresťanskí učitelia, či už pôsobia v katolíckych školách alebo v tých štátnych, sú povolaní stimulovať v žiakoch otvorenosť voči druhému ako človeku, ktorý má tvár, ako k osobe, ako k bratovi a sestre, ktorých treba poznať a ctiť si ich spolu s ich príbehom, s prednosťami a nedostatkami, bohatstvom a limitmi. Treba staviť na spoluprácu pri výchove chlapcov a dievčat otvorených a zaujímajúcich sa o skutočnosti, ktoré ich obkolesujú, schopných starostlivosti a láskavosti – myslím tu na šikanovanie –, slobodných od bežne rozšíreného predsudku, podľa ktorého pre to, aby sme niečo znamenali, musíme byť voči druhým súťaživí, agresívni a tvrdí, a to osobitne voči tomu, kto je odlišný, kto je cudzinec alebo je nejakým spôsobom vnímaný ako prekážka vlastného presadenia sa. Toto je žiaľ „ovzdušie“, ktoré naše deti častokrát dýchajú, a východiskom je postarať sa o to, aby mohli dýchať odlišné, zdravšie a ľudskejšie ovzdušie. K dosiahnutiu tohto cieľa je veľmi dôležité spojenectvo s rodičmi.“
Druhým bodom, ktorý Svätý Otec predložil k reflexii katolíckym učiteľom, je potreba kultivovať výchovné spojenectvo medzi školou a rodinou:
„Všetci vieme, že toto spojenectvo je už dlhý čas v kríze, a v niektorých prípadoch je už úplne narušené. Kedysi sa podnety od učiteľov a tie od rodičov vzájomne veľmi posilňovali. Dnes sa situácia zmenila, avšak nemôžeme smútiť za minulosťou. Treba vziať na vedomie zmeny týkajúce sa ako rodiny, tak aj školy a obnoviť úsilie o konštruktívnu spoluprácu – iným slovom, pestovať výchovné spojenectvo – pre dobro detí a mládeže. A keďže k tejto súčinnosti už nedochádza „prirodzeným“ spôsobom, treba jej napomáhať plánovite, a to aj s prispením odborníkov v pedagogickej oblasti. No ešte skôr je treba napomôcť novej „konšpirácii“ (…) medzi učiteľmi a rodičmi. A to predovšetkým prestať sa považovať za opozičné fronty, ktoré sa vzájomne obviňujú, ale naopak vcítiť sa do kože tých druhých, chápajúc objektívne ťažkosti, s ktorými sa dnes jedni i druhí pri výchove stretávajú, a tak vytvárať väčšiu solidaritu: solidárnu konšpiráciu.“
Do tretice pápež František v duchu encykliky Laudato si´ poukázal na potrebuvýchovy k integrálnej ekológii:
„Prirodzene, nejde tu len o podávanie nejakých poznatkov, hoci aj tie treba vyučovať. Ide o to, aby sme vychovávali k istému štýlu života založenému na postoji starostlivosti o náš spoločný domov, ktorým je stvorenstvo. K štýlu života, ktorý by nebol schizofrenický – napríklad že by sa staral o ohrozené druhy zvierat, avšak ignoroval by problémy starých ľudí; alebo ktorý by bránil Amazonský prales, avšak nedbal by o práva pracujúcich na spravodlivú mzdu, a tak ďalej. Toto je schizofrénia. Ekológia, ku ktorej treba vychovávať, musí byť integrálna. A vzdelávanie musí mať predovšetkým za cieľ zmysel pre zodpovednosť: čiže nie iba šíriť slogan, ktorý by tí druhí mali napĺňať, ale vzbudzovať chuť žiť ekologickou etikou v každodennom rozhodovaní a konaní. Takým štýlom správania, ktorý v kresťanskej perspektíve nachádza zmysel a motiváciu vo vzťahu s Bohom Stvoriteľom a Vykupiteľom, s Ježišom Kristom, centrom kozmu a dejín, s Duchom Svätým, zdrojom harmónie v symfónii stvorenia.“
V závěru své promluvy se římský biskup v kontextu stále vyhraněnějšího individualismu zmínil o hodnotě katolického sdružování, která nevzniká samovolně, nýbrž je zapotřebí ji pěstovat ve věrnosti zakládajícím principům, za pozornosti vůči znamením doby a s pohledem otevřeným vůči soudobému sociálnímu a kulturnímu obzoru.
“Nebojte se rozdílnosti a případných střetů, které se vyskytují také v laických sdruženích. Je zcela normální, že k nim dochází. Neskrývejte je, ale vyrovnávejte se s nimi v evangelním stylu. Sdružování s sebou nese hodnotu a odpovědnost, která vám byla v tuto chvíli svěřena.“