4.4.2017 Ranná homília pápeža Františka: Kríž je viac než len značka či symbol
– Nesmieme nosiť kríž len ako symbol príslušnosti, akýsi„poznávací znak“, ale musíme v kríži vidieť Boha, ktorý sa „stal hriechom“, aby nás spasil.
Ježiš trikrát farizejom hovorí: «Zomriete vo svojich hriechoch», lebo mali uzavreté srdce a nechápali to tajomstvo, ktoré predstavoval Pán. „Zomrieť vo vlastnom hriechu je strašná vec,“
„Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba,“ povedal Ježiš farizejom. Pánove slová o vyzdvihnutí možno pochopiť vo svetle udalosti, o ktorej hovorí dnešné prvé čítanie z Knihy Numeri. Keď izraelský ľud putoval na púšti, chabol na ceste a „reptal proti Bohu i Mojžišovi… Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo“ (Nm 21,4-9). Na to ľud oľutoval svoj hriech a Pán Mojžišovi prikázal, aby urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. Kto sa naň pozrie, ozdravie.
Had je „symbolom diabla“, „otca lži“, „otca hriechu; toho, kto naviedol ľudstvo na hriech. Ježiš nám pripomenul: „Keď budem vyzdvihnutý, všetci prídu ku mne“. Toto je tajomstvo kríža, „Medený had uzdravoval“, avšak „bol znamením dvoch vecí: hriechu, ktorý vykonal had, jeho zvádzania, ľstivosti; a tiež bol znakom Kristovho kríža. Bol proroctvom,“
Ježiš sa „stal hriechom“, ako hovorí sv. Pavol a vzal na seba všetky nečistoty ľudstva; nechal sa na kríži vyzdvihnúť, aby mohol celé ľudstvo uzdraviť z hriechu. A kto neuzná v tomto vyzdvihnutom mužovi „silu Boha, ktorý sa stal hriechom, aby nás uzdravil“, zomrie vo vlastnom hriechu.
„Spása prichádza jedine z kríža, avšak z tohto kríža vteleného Boha. Neexistuje spása v ideách, niet spásy v dobrej vôli, v ochote byť dobrými… Nie. Jediná spása je v ukrižovanom Kristovi, lebo jedine on, ako medený had, bol schopný vziať všetok jed hriechu a tam [na kríži] nás uzdravil.
Čo však znamená kríž pre nás? Áno, je to znak kresťanov, je to symbol kresťanov. Robíme znak kríža, ale nie vždy ho robíme dobre, niekedy to robíme ledabolo… lebo nemáme túto vieru v kríž. Inokedy je to zase pre niekoho znak príslušnosti: ,Áno, nosím kríž, aby som ukázal, že som kresťan.’ Je to v poriadku, ale nesmie to byť len ako poznávacie znamenie, ako by išlo o nejaké družstvo, ako značka určitého tímu. Je to pamiatka toho, ktorý sa stal hriechom.“
Iní zase nosia kríž ako ornament.
„Boh povedal Mojžišovi: ,Kto sa pozrie na hada, uzdraví sa.’ Ježiš hovorí svojim nepriateľom: ,Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte…’ Kto nehľadí na kríž s vierou, zomrie vo vlastných hriechoch, neprijme tú spásu.“
Cirkev teda pozýva veriacich, aby uvažovali nad tajomstvom kríža.
„Dnes nám Cirkev ponúka dialóg s týmto tajomstvom kríža, s týmto Bohom, ktorý sa stal hriechom z lásky ku mne. A každý z nás môže povedať: ,Z lásky ku mne.’ Zamyslime sa: ako nosím kríž ja? Ako spomienku? Keď sa prežehnávam, som si vedomý toho, čo robím? Ako nosím kríž? Len ako symbol spolupatričnosti k náboženskej skupine? Ako nosím kríž? Ako ornament? Ako šperk z drahokamov a zlata? Naučil som sa ho nosiť na ramenách, tam, kde spôsobuje bolesť? Každý z nás dnes hľaďme na Ukrižovaného, hľaďme na toho Boha, ktorý sa stal hriechom, aby sme nezomreli v našich hriechoch, a odpovedzme si na tieto otázky, ktoré som vám ponúkol