29.3.2015 Pápež František na Kvetnú nedeľu: Oblak mučeníkov dneška
„V centre tohto slávenia, ktoré sa javí také pompézne, je slovo, ktoré sme počuli v hymne z Listu Filipanom: «Uponížil sa» (2,8). Ježišovo uponíženie sa. Toto slovo nám odhaľuje štýl Boha a tiež štýl, ktorý má byť vlastný kresťanovi: pokoru. Štýl, ktorý nás nikdy neprestane prekvapovať a uvádzať nás do krízy: na poníženého Boha sa nikdy nedá privyknúť!
Poníženie sa je v prvom rade štýlom Boha: Boh sa upokoruje, aby kráčal so svojím ľudom, aby znášal jeho nevernosti. Dobre to vidno, keď čítame príbeh Exodu: aké je to poníženie pre Boha počúvať všetky tie šomrania, tie ponosovania! Boli namierené proti Mojžišovi, ale v zásade mierili proti nemu, ich Otcovi, ktorý ich vyviedol zo stavu otroctva a viedol ich pri putovaní púšťou až do zeme slobody.
V tomto týždni, Svätom týždni, ktorý nás privádza k Veľkej noci, pôjdeme po tejto ceste Ježišovho uponíženia sa. A jedine takto bude ‚svätým‛ aj pre nás!
Budeme počuť opovrhovania vodcov jeho ľudu a ich úklady za účelom jeho pádu. Budeme svedkami zrady Judáša, jedného z Dvanástich, ktorý ho predá za tridsať denárov. Budeme vidieť Pána uväzneného a odvedeného ako zločinca, opusteného učeníkmi, predvlečeného pred Veľradu, odsúdeného na smrť, bitého a urážaného. Budeme počuť, že Peter, „skala apoštolov“, ho zaprie po tri razy. Budeme počúvať výkriky davu nahuckaného vodcami, žiadajúceho slobodu pre Barabáša a ukrižovanie pre Ježiša. Budeme ho vidieť vysmievaného vojakmi, prikrytého purpurovým plášťom, korunovaného tŕním. A potom pri bolestnej ceste a pod krížom budeme počúvať urážky ľudí a vodcov, ktorí si robia posmech z toho, že je Kráľom a Božím Synom.
Toto je Božia cesta, cesta pokory. Toto je Ježišova cesta, inej niet. A nejestvuje pokora bez uponíženia.
Kráčajúc touto cestou až do konca, Boží Syn prijal «prirodzenosť sluhu» (porov. Flp 2,7). V skutočnosti pokora znamená aj službu, to znamená dať priestor Bohu zrieknutím sa seba samých, „sebavyprázdnením“, ako hovorí Písmo (porov. Flp 2,7). Toto sebazrieknutie je najväčším uponížením sa.
Je tu cesta, ktorá predstavuje opak Kristovej cesty: svetskosť. Svetskosť nám ponúka cestu márnej slávy, vystatovania sa, úspechu… To je tá druhá cesta. Zlý ju ponúkol aj Ježišovi, počas štyridsiatich dní v púšti. Ale Ježiš ju odmietol bez zaváhania. A s ním, s jeho milosťou, len s jeho pomocou môžeme aj my zvíťaziť nad týmto pokušením márnomyseľnosti, svetskosti, nie iba pri veľkých príležitostiach, ale v bežných okolnostiach života.
V tomto nám pomáha a posilňuje nás príklad toľkých mužov a žien, ktorí sa v tichosti a skrytosti každodenne zriekajú seba samých, aby slúžili druhým: chorému príbuznému, osamelému starému človeku, postihnutej osobe, bezdomovcovi…
Myslime aj na uponižovanie všetkých tých, ktorí sú pre svoje prejavy vernosti evanjeliu diskriminovaní a osobne za to nesú následky. A myslime na našich bratov a sestry, prenasledovaných preto, lebo sú kresťanmi, na mučeníkov dneška: je ich tak mnoho! Nezaprú Ježiša a dôstojne znášajú urážky a príkoria. Nasledujú ho po jeho ceste. Môžeme vskutku hovoriť o «oblaku svedkov» (porov. Hebr. 12,1), mučeníkov dneška.
Počas tohto týždňa aj my s rozhodnosťou vykročme na túto cestu poníženosti, s veľkou láskou k nemu, nášmu Pánovi a Spasiteľovi. Táto láska nás bude viesť a dodávať nám silu. A tam, kde je on, budeme aj my (porov. Jn 12,26). Amen.“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána:
„Na záver tohto slávenia zdravím srdečne všetkých vás tu prítomných, osobitne mladých. Drahí mladí, povzbudzujem vás pokračovať vo vašej ceste v diecézach, ako aj v putovaní neprieč kontinentmi, ktoré vás privedie na budúci rok do Krakova, vlasti sv. Jána Pavla II., iniciátora Svetových dní mládeže. Téma toho veľkého stretnutia «Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo» (Mt 5,7) pekne ladí so Svätým rokom milosrdenstva. Nechajte sa naplniť Otcovou nehou, aby ste ju šírili okolo vás!
A teraz sa obráťme v modlitbe na Máriu, našu Matku, aby nám pomohla s vierou prežívať Svätý týždeň. Aj ona bola prítomná, keď Ježiš vstúpil do Jeruzalema za jasania davu; no jej srdce, rovnako ako Synovo, bolo pripravené k obete. Učme sa od nej, Panny vernej, nasledovať Pána aj vtedy, keď jeho cesta vedie na kríž.
Zverujem do jej príhovoru obete leteckej katastrofy z minulého utorka, medzi ktorými bola aj skupina nemeckých študentov.“
Po spoločnej modlitbe a požehnaní Svätý Otec dodal:
„Prajem vám Svätý týždeň prežitý v kontemplovaní tajomstva Ježiša Krista.“