29.10.2018 Pápež cez video pozdravil arcidiecéznu synodu v Buenos Aires
Svätý Otec František definoval pojem synody pomocou dynamických slovies: „hýbať sa, kráčať, kráčať spoločne, dohodnúť sa“. Pripomenul tri charakteristické činnosti v rámci synody:
„Kráčanie, aby sme sa stretli, počúvanie a reflexia. Viete, ktorá vec je najťažšia? Tá druhá, počúvanie, pretože zatiaľ čo iný ku mne hovorí, ja už rozmýšľam nad tým, čo chcem povedať. Nie, počúvaj pokojne. A potom, povedz mu to, čo cítiš, ale počúvaj. „Apoštolát ucha“, prosím, nezabudnite naň, je to veľmi dôležité.“
Pápež František ďalej upozornil, že synoda ako spoločné kráčanie je sprevádzaná dobrými aj menej dobrými vecami. Zaoberal sa troma ťažkosťami, ku ktorým sa treba zodpovedne postaviť:
„Po prvé, klerikalizmus. Kráčať v synodalite znamená, že celé spoločenstvo diecézne, farské alebo kolégiové, akým je napr. škola, kráča spoločne. Všetci sú Božím ľudom. Je smutné vidieť ako niekedy veriaci len počúvajú čo povie kňaz, a tak kňaz nie je otcom, ale pánom. Nie všade! Opýtam sa vás napríklad: „V tvojej farnosti, existuje ekonomická rada? Existuje v tvojej farnosti pastoračná rada?“ – „Nie, všetko robí kňaz“. – Hľa, toto je čistý klerikalizmus. Dávajte si preto pozor na klerikalizmus, ktorý je prevrátenosťou v tele Cirkvi. Je to všetok Boží ľud – toto je Cirkev, ktorá kráča spoločne. Kráča, aby našla to, čo Boh chce, aby dávala najavo vieru, aby sa tešila z viery.“
„Po druhé, duchovné svetáctvo. Žiť Evanjelium, ale so svetskými kritériami. Nie! Evanjelium má byť prežívané s evanjeliovými kritériami. … Toto už Ježiš vyprosoval od Otca pre svojich učeníkov: «Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil», aby si im pomáhal neupadnúť do ducha sveta. A duch sveta prenikne kamkoľvek. (…) Majte oči otvorené, „nezhltnite“ čokoľvek. Existuje jedno slovo, ktoré mi veľa hovorí. Dávajte si pozor na „ideologické kolonizácie“, (…) keď sú ti z iných strán vnútené kritériá, ktoré nie sú ani humánne, ani z tvojej vlasti, ani kresťanské: to je svetáctvo. Žiť naivne.“
Treťou ťažkosťou menovanou Svätý Otcom, ktorá oslabuje cirkevné spoločenstvo je klebetenie.
„My z Buenos Aires (porteños) jsme klevetníci – nejen my, děje se to všude – ale dokážeme to dělat s jistou bravurou, že ano? Ať se tedy během této synody každý snaží netrousit kolem sebe slova a komentáře, které snižují druhého.
akou jistotu máte na této své synodální cestě? – položil si dále řečnickou otázku. Žádné lidské jistoty neexistují, přesto však má křesťan dvě jistoty, které nezklamou.. Na prvom mieste sú to Blahoslavenstvá a na druhom je to protokol, na základe ktorého budeme súdení: „Protokol, na základe ktorého Ježiš okomentuje túto synodu, keď sa skončí. Je to u Matúša 25, skutky lásky. (…) A toto všetko spolu s modlitbou, ktorá je najdôležitejšou z toho všetkého čo som povedal.“