29.1.2015 Pápež v rannej homílii: Privatizovať si spásu je pomýlený model kresťanského života
Nejdú novou – Ježišovou cestou tí, ktorí si privatizujú vieru uzatvárajúc sa do „elity“, pričom pohŕdajú ostatnými, povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome Santa Marta.
V komentári k listu Hebrejom (Hebr 10, 19-25) Svätý Otec pripomenul, že Ježiš je „novou a živou cestou“, ktorú máme nasledovať podľa toho, ako on chce, pretože sú aj pomýlené formy kresťanského života. Jedným z týchto pomýlených modelov je „privatizovať si spásu“:
„To je pravda, Ježiš nás zachránil všetkých, ale nie všeobecne. Všetkých, ale každého s menom a priezviskom. Ide o osobnú spásu. Naozaj som zachránený, Pán sa na mňa pozrel, dal svoj život za mňa, otvoril tie dvere, tú novú cestu pre mňa, a každý z nás môže povedať ‚pre mňa‘. Avšak je tu nebezpečenstvo, že zabudneme, že on nás síce spasil osobne, ale v národe, v ľude. Pán vždy zachraňuje v rámci národa. Od chvíle, keď povolal Abraháma a prisľúbil mu, že urobí z neho národ. Preto nám autor tohto listu hovorí: «Všímajme si jeden druhého.» Neexistuje spása iba pre mňa. Keď si pod spásou predstavujem toto, je to pomýlené, splietol som si cestu. Privatizácia spásy je bludná cesta.“
Svätý Otec uviedol tri kritériá, ktoré nám pomôžu neprivatizovať si spásu: „viera v Ježiša, ktorý nás očisťuje“, nádej, ktorá „orientuje náš pohľad na prísľuby a napredovanie“, a „láska, teda pozornosť jedných voči druhým, aby sme sa vzájomne povzbudzovali k láske a dobrým skutkom“:
„Keď som vo farnosti, v komunite – akejkoľvek – som tam, môžem si privatizovať spásu a byť tam tak trochu iba spoločensky. Ale aby som si ju neprivatizoval, musím sa pýtať sám seba, či hovorím o viere, či ju komunikujem; či hovorím o nádeji a či ju komunikujem; či hovorím o láske a konám podľa lásky, komunikujúc ju. Ak sa v komunite o tom nehovorí, ak sa vzájomne nepodporujú v týchto troch čnostiach, členovia tejto komunity si sprivatizovali vieru. Každý hľadá svoju vlastnú spásu, nie spásu všetkých, spásu národa. A Ježiš zachránil všetkých, ale v národe, v Cirkvi.“
Autor Listu Hebrejom nám dáva veľmi dôležitú praktickú radu: Nedezertovať s našimi krúžkami, ako niektorí majú vo zvyku robiť. To sa stáva, „keď sme v nejakom krúžku – vo farnosti, v skupine – a súdime ostatných“. Je to druh opovrhnutia ostatnými, a to nie je cesta nová a živá, ktorú otvoril, začal Pán:
„Pohŕdajú druhými, dezertujú z celého spoločenstva; dezertujú z Božieho ľudu; sprivatizovali si spásu: ‚spása je pre mňa a pre moju skupinu, nie pre všetok Boží ľud.‘ A toto je veľmi veľká chyba. To je to, čomu hovoríme ‚cirkevné elity‘, ktoré vidieť. Keď sa v Božom ľude vytvoria tieto malé skupiny, myslia si, že sú dobrí kresťania, možno aj majú dobrú vôľu, ale sú to skupinky, ktoré si sprivatizovali spásu.“
„Boh nás zachraňuje v národe, nie cez elity, ktoré sme si vytvorili skrze naše filozofie alebo náš spôsob chápania viery,“ zopakoval pápež a ako dodal, toto nie sú Božie milosti. Odporučil položiť si nasledujúce otázky: „Mám tendenciu privatizovať si spásu pre seba, pre moju skupinu, pre moje elity? Nedezertujem od celého Božieho ľudu, nevzďaľujem sa od Božieho ľudu? Som vždy v komunite, v rodine, skrze reč viery, nádeje a skutkov činorodej lásky?“ Svätý Otec uzatvoril svoju homíliu modlitbou: „Nech nám Pán dá milosť, aby sme sa viac cítili byť Božím ľudom, spasení osobne. To je pravda: On nás zachraňuje s menom, ale v ľude, nie v skupine, ktorú si utvorím pre seba.“ –