28.2.2021 Skúsme sa postiť od klebiet a ohovárania, pozval Svätý Otec v 2. pôstnu nedeľu
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Táto Druhá pôstna nedeľa nás pozýva rozjímať nad Ježišovým premenením na vrchu, pred troma z jeho učeníkov (porov. Mk 9,2-10). Krátko pred tým Ježiš oznámil, že bude v Jeruzaleme mnoho trpieť, že ho zavrhnú a zabijú. Môžeme si predstaviť, čo sa vtedy asi muselo odohrať v srdci jeho priateľov, tých najdôvernejších priateľov, jeho učeníkov: predstava silného a víťaziaceho Mesiáša je zrazu otrasená, ich sny sa rozpadli a popadla ich úzkosť z myšlienky, že Učiteľ, v ktorého uverili, by mal byť zabitý ako nejaký najhorší zo zločincov. A práve v tom okamihu úzkosti duše Ježiš volá Petra, Jakuba a Jána a vedie ich so sebou na vrch.
Evanjelium hovorí: „vyviedol ich na vysoký vrch“ (v. 2). V Biblii má vrch vždy špeciálny význam: je vyvýšeným miestom, kde sa nebo a zem dotýkajú, kde Mojžiš a proroci mali neobyčajný zážitok stretnutia s Bohom. Vystúpiť na vrch znamená priblížiť sa trochu viac k Bohu.
Ježiš stúpa nahor spolu s tromi učeníkmi a zastavia sa na vrchole hory. Tu sa Ježiš pred nimi premení. Jeho žiariaca tvár a jeho žiarivý odev, ktoré anticipujú obraz Vzkrieseného, ponúkajú týmto vystrašeným mužom svetlo, svetlo nádeje, svetlo na prechod temnotami: smrť nebude znamenať koniec všetkého, pretože sa otvorí sláve Vzkrieseného. Ježiš teda oznamuje svoju smrť, privádza ich na vrch a ukazuje im, čo nastane potom: vzkriesenie.
Ako zvolal apoštol Peter (porov. v. 5), je krásne zostať s Pánom na vrchu, zažívať túto „predzvesť“ svetla uprostred Pôstneho obdobia. Je to pozvanie pripomenúť si, zvlášť keď prechádzame ťažkou skúškou – a mnohí z vás vedia, čo to znamená prechádzať ťažkou skúškou –, že Pán vstal z mŕtvych a nedovolí, aby tma mala posledné slovo.
Niekedy sa stáva, že človek prechádza temnými chvíľami v osobnom, rodinnom alebo spoločenskom živote, a dostane strach, že nejestvuje nijaká cesta východiska. Cítime sa vyľakaní zoči voči veľkým záhadám, ako sú choroby, utrpenie nevinných či tajomstvo smrti. Aj na samotnej ceste viery častokrát zakopneme, naraziac na pohoršenie kríža a nároky Evanjelia, ktoré od nás žiada vynaložiť svoj život pre službu a stratiť ho pre lásku, namiesto toho, aby sme si ho zachraňovali pre nás samých a bránili si ho.
Potrebujeme teda iný pohľad, svetlo, ktoré by do hĺbky osvetlilo tajomstvo života a pomohlo nám prekonať naše schémy a kritériá tohto sveta. Aj my sme povolaní vystúpiť na vrch, kontemplovať nádheru Vzkrieseného Pána, ktorý naplno rozžiari blikotajúce svetlo v každom kúsku nášho života a pomôže nám vysvetliť dejiny na základe veľkonočného víťazstva.
Buďme však pozorní: ten Petrov pocit „dobre je nám tu“ sa nesmie stať duchovnou lenivosťou. Nemôžeme zostať na vrchu a tešiť sa sami z blaženosti tohto stretnutia. Sám Ježiš nás znovu privádza späť do údolia, medzi našich bratov a sestry, do bežného života. Musíme sa mať na pozore pred touto duchovnou lenivosťou: že by sme si chceli vystačiť s tým, že nám samým je dobre, s našimi modlitbami a liturgiami.
Nie! Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu; modlitba nikdy nie je únik pred životnými ťažkosťami; svetlo viery neslúži na dosiahnutie pekného duchovného pocitu. Nie, toto nie je Ježišovo posolstvo. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade. Zažínať svetielka v srdciach ľudí; byť lampášikmi Evanjelia, ktoré prinášajú trochu lásky a nádeje: toto je poslanie kresťana.
Prosme najsvätejšiu Pannu Máriu, aby nám pomáhala prijímať so žasnutím Kristovo svetlo, opatrovať ho a deliť sa oň.
Všetkým prajem zdarné kráčanie týmto obdobím Veľkého pôstu. A poradím vám jeden spôsob postenia sa, taký pôst, ktorý vám nespôsobí hlad: postiť sa od klebetenia a od ohovárania. Je to osobitný spôsob: počas tohto Pôstneho obdobia nebudem ohovárať druhých, nebudem rozprávať pletky.
A tento pôst môžeme konať všetci. Je to pekný pôst. A nezabudnite, že bude užitočné aj denne si čítať úsek z Evanjelia, nosiť si malé Evanjelium vo vrecku, v kabelke, a vziať ho do rúk keď sa dá, hocaký úryvok. Toto otvára srdce pre Pána.“