28.12.2014 Pápež František: Investovať do viacdetných rodín je vo výsostnom záujme štátu
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Predovšetkým sa vás chcem opýtať jednu zvedavú otázku. Povedzte mi, o ktorej ste dnes ráno vstávali? O šiestej? O piatej? A nie ste ospalí? Lebo ja vás týmto príhovorom uspím! [smiech]
Som rád, že vás stretávam na desiate výročie Asociácie, ktorá združuje v Taliansku početné rodiny. Je viditeľné, že milujete rodinu, že milujete život! A je nádherné poďakovať sa za to Pánovi v deň, v ktorom oslavujeme Svätú rodinu.
Dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu a Jozefa, ktorí prinášajú dieťa Ježiša do chrámu a tam stretnú dvoch starších ľudí, Simeona a Annu, ktorí o dieťati prorokujú. Je to obraz «širokej» rodiny, tak trochu podobnej vašim rodinám, kde sa rozličné generácie stretávajú a pomáhajú si. Ďakujem Mons. Pagliovi, predsedovi Pápežskej rady pre rodinu – odborníkovi v príprave týchto vecí –, ktorý si tak veľmi želal túto chvíľu, a tiež Mons. Beschimu, ktorý intenzívne spolupracoval, aby umožnil vznik a vzrast vašej Asociácie, ktorá sa rozvinula v meste blahoslaveného Pavla VI., v Bresci.
Prišli ste s najkrajšími plodmi vašej lásky. Materstvo a otcovstvo sú Božím darom, no prijať dar, žasnúť nad jeho nádherou a umožniť mu zažiariť v spoločnosti, to je vaša úloha. Každé z vašich detí je jedinečné stvorenie, ktoré sa nikdy viac nezopakuje v dejinách ľudstva. Keď tomu porozumieme, teda, že každého si želal Boh, ostávame stáť v úžase nad tým, akým veľkým zázrakom je dieťa!
Dieťa zmení život! Všetci sme to videli – muži, ženy –, že keď príde dieťa, život sa mení, je celkom iný. Dieťa je zázrak, ktorý mení život. Vy, chlapci a dievčatá, ste práve toto: každý z vás je jedinečným plodom lásky, pochádzate z lásky a rastiete v láske. Ste jedineční, ale nie osamelí. A skutočnosť, že máte bratov a sestry vám prospieva: synovia a dcéry početnej rodiny sú schopnejší bratského spoločenstva už od útleho detstva. Vo svete často poznačenom sebectvom, je početná rodina školou spolupatričnosti a vzájomného delenia sa; a tieto postoje potom prinášajú úžitok celej spoločnosti.
Vy, deti a mladí, ste ovocím stromu, ktorým je rodina: ste dobrým ovocím vtedy, ak má strom dobré korene – a tými sú starí rodičia – a dobrý kmeň – a ním sú rodičia. Ježiš hovorieval, že každý dobrý strom prináša dobré ovocie a každý zlý strom, zlé ovocie (porov. Mt 7,17). Veľká ľudská rodina je ako les, v ktorom dobré stromy prinášajú solidaritu, spoločenstvo, dôveru, podporu, istotu, šťastnú umiernenosť, priateľstvo. Prítomnosť mnohodetných rodín je nádejou pre spoločnosť. A preto je veľmi dôležitá prítomnosť starých rodičov: je vzácnou prítomnosťou kvôli praktickej pomoci, ako aj, a to predovšetkým, pre výchovný prínos. Starí rodičia v sebe strážia hodnoty národa, rodiny a pomáhajú rodičom odovzdať ich svojim deťom. V minulom storočí v mnohých krajinách Európy to boli práve starí rodičia, ktorí odovzdávali vieru, oni potajme prinášali dieťa na krst a odovzdávali vieru.
Drahí rodičia, som vám vďačný za príklad lásky k životu, ktorý chránite od počatia až po prirodzenú smrť cez všetky ťažkosti a životné bremená, ktoré vám verejné inštitúcie, žiaľ, nie vždy pomáhajú niesť. Správne pripomínate, že talianska Ústava v článku 31 vyžaduje osobitný ohľad na mnohodetné rodiny; avšak nie je to dostatočne zohľadnené vo faktoch. Ostáva pri slovách. Vyjadrujem teda želanie, aby sa, tiež aj pri konštatovaní nízkej pôrodnosti, ktorá sa už nejaký čas zaznamenáva v Taliansku, venovala väčšia pozornosť politikov a verejných predstaviteľov na každej úrovni preventívnej podpore týchto rodín. Každá rodina je bunkou spoločnosti, no viacdetná rodina je bunkou, ktorá je bohatšia, vitálnejšia, a je vo výsostnom záujme štátu do nej investovať!
Vítané sú v tejto súvislosti rodiny zhromaždené v asociácii – ako v tejto talianskej a tiež v tých, ktoré sa nachádzajú v iných európskych krajinách, ktoré reprezentujete –; a vítaná je sieť asociácií rodín, ktorá je schopná byť viditeľnou v spoločnosti i v politike. Sv. Ján Pavol II. v tomto zmysle napísal: «Rodiny si majú čoraz viac uvedomovať, že „hrajú hlavnú úlohu“ v „rodinnej politike“ a majú brať na seba zodpovednosť za pretvorenie spoločnosti. Inak sa stanú prvými obeťami toho zla, na ktoré sa s ľahostajnosťou dívali» (Ap. exhort. Familiaris consortio, 44). Úloha, ktorú rodinné asociácie zohrávajú na rôznych fórach, národných a miestnych, je práve prispievať k podpore hodnôt a potrieb rodiny v spoločnosti a v štátnych zákonoch.
Vítané sú i cirkevné hnutia, v ktorých ste vy, členovia početných rodín, osobitne prítomní a aktívni. Vždy ďakujem Pánovi, keď vidím otcov a mamy mnohodetných rodín, spoločne s ich deťmi, zaangažovaných v živote Cirkvi a spoločnosti. Z mojej strany, som vám nablízku modlitbou a vkladám vás do ochrany Svätej rodiny Ježiša, Jozefa a Márie. A mám dobrú správu, pretože práve v Nazarete sa buduje dom pre rodiny celého sveta, ktoré prichádzajú ako pútnici tam, kde Ježiš rástol vo veku, v múdrosti a milosti (porov. Lk 2,40).
Zvlášť sa modlím za rodiny, ktoré sú najviac skúšané ekonomickou krízou, kde otec či mama prišli o zamestnanie – a to je tvrdá skutočnosť –, kde mladí nedokážu nájsť prácu; za rodiny skúšané v najhlbších citoch a za tie, ktoré sú v pokušení prenechať sa osamelosti a rozdeleniu.
Drahí priatelia, drahí rodičia, drahí mladí, drahé deti, drahí starí rodičia, požehnaný sviatok všetkým vám! Každá z vašich rodín nech je stále bohatšia na Božiu nehu a na jeho útechu. S láskou vám žehnám. A vy sa, prosím, naďalej modlite za mňa, ktorý som tak trochu starým otcom všetkých vás. Modlite sa za mňa! Ďakujem.
28.12.2014 Anjel Pána so Svätým Otcom: Atmosféra viery dáva rodine silu v skúškach
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto prvú nedeľu po Narodení Pána, keď sme ešte ponorení v radostnej atmosfére sviatku, nás Cirkev pozýva kontemplovať Svätú nazaretskú rodinu. Dnešné evanjelium nám predstavuje Pannu Máriu a svätého Jozefa vo chvíli, keď štyridsať dní po Ježišovom narodení prichádzajú do Jeruzalemského chrámu. Robia tak v náboženskej poslušnosti voči Mojžišovmu zákonu, ktorý predpisuje obetovať prvorodeného Pánovi (porov. Lk 2,22-24).
Môžeme si predstaviť túto maličkú rodinku, uprostred toľkých ľudí, vo veľkých nádvoriach chrámu. Nebije do očí, neodlišuje sa… A predsa nezostane nepozorovaná! Dvaja starci, Simeon a Anna, pobádaní Duchom Svätým, pristupujú a vzdávajú chvály Bohu za to Dieťa, v ktorom spoznávajú Mesiáša, svetlo národov a spásu Izraela (porov. Lk 2,22-38). Je to moment jednoduchý, no bohatý na proroctvo: stretnutie medzi dvojicou mladých manželov, naplnených radosťou a vierou pre Pánove milosti, a dvoch starcov, ktorí sú tiež plní radosti a viery pôsobením Ducha Svätého. Kto im umožnil, aby sa stretli? Ježiš. Ježiš im dáva stretnúť sa: mladí a starí. Ježiš je ten, kto zbližuje generácie. Je tým zdrojom lásky, ktorá zjednocuje rodiny a osoby, prekonávajúc každú nedôveru, každú izolovanosť, každý odstup. Toto nás núti myslieť aj na starých rodičov: aká je dôležitá ich prítomnosť, prítomnosť starých rodičov! Aká je cenná ich úloha v rodinách a v spoločnosti! Dobrý vzťah medzi mladými a starými je rozhodujúci pre život občianskeho a cirkevného spoločenstva. A tak, pri pohľade na týchto dvoch starých ľudí, týchto dvoch starkých Simeona a Annu, pozdravme z tohto miesta potleskom všetkých starých rodičov sveta! [aplauz]
Odkaz, vychádzajúci od Svätej rodiny je predovšetkým odkazom viery. V rodinnom živote Márie a Jozefa je Boh naozaj v strede, a je to v osobe Ježiša. Z tohto dôvodu je Nazaretská rodina svätou. Prečo? Pretože sa sústreďuje na Ježiša.
Keď rodičia a deti spoločne dýchajú túto atmosféru viery, vlastnia energiu, ktorá im umožňuje čeliť aj náročným výzvam, ako to ukazuje skúsenosť Svätej rodiny, napríklad pri dramatickej udalosti úteku do Egypta: je to tvrdá skúška.
Malý Ježiško so svojou matkou Máriou a so svätým Jozefom sú ikonou rodiny, ktorá je prostá, ale plná jasu. Svetlo, ktoré vyžaruje, je svetlom milosrdenstva a spásy pre celý svet, svetlom pravdy pre každého človeka, pre rodinu ľudstva a pre jednotlivé rodiny. Toto svetlo, ktoré vychádza zo Svätej rodiny, nás povzbudzuje, aby sme vnášali ľudské teplo do tých rodinných situácií, v ktorých z rozličných príčin chýba pokoj, chýba zhoda, chýba odpustenie. Nech nechýba naša konkrétna solidárnosť zvlášť voči rodinám, ktoré prežívajú zvlášť ťažké situácie pre choroby, chýbajúcu prácu, diskriminácie, sú nútené emigrovať… A tu sa na chvíľu zastavme a v tichu prosme za všetky tieto rodiny v ťažkostiach, či už sú to problémy zdravotné, so zamestnaním, diskrimináciou, emigráciou, či sú to vzájomné nedorozumenia alebo aj nejednota, rozdelenie. V tichu sa modlime za tieto rodiny…“