28.10.2017 Pápež sekulárnym inštitútom: „Vedieť povedať to slovo, ktoré chce Boh povedať svetu“
– V dobe, keď tvárou v tvár ťažkostiam môže prísť„pokušenie izolovať sa vo svojich pohodlných a bezpečných ambíciách“, je potrebné „konať“, „byť“ vo svete ako „meniaca sa prítomnosť v evanjeliovom zmysle“. Svätý Otec vo svojom posolstve pripomína 70. výročie od vydania apoštolskej konštitúcie Pia XII. Provida Mater Ecclesiae, ktorú charakterizuje ako „v určitom zmysle ‚revolučnú‘, keďže v ktorej načrtol novú formu zasvätenia pre veriacich laikov a diecéznych kňazov povolaných žiť evanjeliové rady v sekulárnosti.“ Vaše nadšení má původ ve stále novém úžasu z Pána Ježíše, z jeho jedinečného způsobu, jakým žil a miloval, setkával se s lidmi, uzdravoval život a přinášel útěchu. Vaše „bytí uvnitř“ světa není pouze sociologickou situací, nýbrž teologickou skutečností, která vám dovoluje být pozornými, vidět, naslouchat, sou-cítit, spolu se radovat a tušit potřeby člověka
Dodáva, že „novosť a plodnosť sekulárnych inštitútov teda spočíva v prepojení zasvätenia a sekulárnosti, praktizujúc apoštolát svedectva, evanjelizácie – špeciálne pre kňazov – a kresťanskej angažovanosti v občianskom živote – špeciálne pre laikov, k čomu sa pridáva bratstvo, ktoré bez toho, aby bolo vymedzené životom v komunite, je skutočne pravým spoločenstvom.“
Pápež František členom a členkám sekulárnych inštitútov ďalej pripomína, že sú pozvaní byť „v Kristovi a v jeho Duchu pokornými a zanietenými nositeľmi zmyslu sveta a jeho dejín.“ Majú prinášať „do sveta, do situácií, v ktorých sa nachádzajú, slovo počuté od Boha. A to je to, čo charakterizuje pravý zmysel laickosti: vedieť povedať to slovo, ktoré Boh chce povedať o svete. Kde „povedať“ neznamená natoľko hovoriť, ako skôr konať.“
V závere svojho posolstva adresovaného sekulárnym inštitútom Svätý Otec odporučil niektoré duchovné postoje, ktoré im môžu pomôcť na ich ceste a zhrnul ich do piatich slovies: modliť sa, rozlišovať, zdieľať, dodávať odvahu a mať sympatiu. – Hlavne modliť sa v spojení s Bohom a brať vážne evanjelium; ďalej rozlišovať podstatné od vedľajšieho a cibriť múdrosť, ktorá dovoľuje vidieť, kde sú priority; zdieľať po Ježišovom vzore osudy mužov a žien vo svete a neopúšťať svet, hoci by jeho osudy boli tragické a chmúrne; dodávať odvahu a v sile Kristovej milosti nestrácať dôveru, ktorá dokáže zbadať dobro vo všetkom, a konečne mať sympatiu k svetu a ľuďom, hoci by robili „všetko pre to, aby sme o ne prišli“, konať v sile onej sympatie pochádzajúcej z Ducha Kristovho, ktorá nás oslobodzuje, budí nadšenie a dovoľuje „byť vo svete“ ako soľ a kvas
.