Päťsté výročie narodenia sv. Filipa Neriho, narodeného vo Florencii 21. júla 1515, mi ponúka radostnú príležitosti duchovne sa spojiť s celou Konfederáciou Oratória, aby sme si pripomenuli toho, ktorý si – žijúc šesťdesiat rokov vo Večnom meste – vyslúžil prezývku „Apoštol Ríma“. Jeho životná cesta bola hlboko poznačená vzťahom s osobou Ježiša Krista a úsilím nasmerovať k nemu duše zverené do jeho duchovnej starostlivosti. Na smrteľnom lôžku odporúčal: «Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo chce; kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo si žiada.» Z tejto vrúcnej skúsenosti spoločenstva s Pánom Ježišom sa zrodilo Oratórium, cirkevná skutočnosť, vyznačujúca sa intenzívnym a radostným duchovným životom: modlitbou, počúvaním a rozprávaním o Božom slove, prípravou na dôstojné prijatie sviatostí, formáciou ku kresťanskému životu cez príbehy svätých a Cirkvi, charitatívnymi dielami v prospech najchudobnejších.
Aj vďaka apoštolátu svätého Filipa sa úsilie o spásu duší opäť stal prioritou pre pôsobenie Cirkvi. Znovu si uvedomila, že pastieri musia byť s ľudom, aby ho viedli a upevňovali ich vieru. Filip bol vodcom mnohých, ohlasujúc evanjelium a vysluhujúc sviatosti. Zvlášť a s veľkým zanietením sa venoval vysluhovaniu sviatosti zmierenia, až do večera svojho posledného dňa pozemského života. Jeho starosťou bolo neustále sledovať duchovný rozvoj svojich učeníkov, sprevádzajúc ich cez životné príkoria a otvárajúc ich kresťanskej nádeji. Jeho poslanie „dolaďovača duší“ bolo isto podporované príťažlivosťou jeho jedinečnej osoby, vyznačujúcej sa ľudským teplom, radosťou, miernosťou a dobrotivosťou. Tieto jeho osobitosti mali svoj pôvod v skúsenosti vrúcnej lásky ku Kristovi a v pôsobení Ducha Svätého, ktorý mu rozširoval srdce.
Otec „Filippo“ vo svojej formačnej metóde vedel vyťažiť z plodnosti kontrastov: zamilovaný do intímnej modlitby na osamelom mieste, učil v oratóriu modlitbe v bratskom spoločenstve; silne asketický vo svojom aj telesnom pokání, odporúčal úsilie o vnútorné umŕtvovanie vyznačujúce sa radosťou a pokojnosťou v hre; vášnivý hlásateľ Božieho slova bol kazateľom veľmi šetrným na slová, ktorý sa obmedzil na pár viet, keď ho premohlo pohnutie. Toto bolo tajomstvo, ktoré z neho robilo skutočného otca a učiteľa duší. Jeho duchovné otcovstvo vyžaruje z celého jeho konania, charakterizovaného dôverou v ľudí, vyhýbaním sa ponurému a chladnému tónu, duchom oslavy a radosti, presvedčením, že milosť nepotláča prirodzenosť, ale ju uzdravuje, posilňuje a zdokonaľuje.
Sv. Filip Neri zostáva okrem toho jasným vzorom stálej misie Cirkvi vo svete. Perspektíva jeho prístupu k blížnemu, aby svedčil všetkým o láske a milosrdenstve Pána, môže byť užitočným príkladom pre biskupov, kňazov, zasvätené osoby a veriacich laikov. Od prvých rokov svojho pobytu v Ríme vykonával apoštolát osobného vzťahu a priateľstva, ako privilegovanej cesty k otvoreniu stretnutia s Ježišom a evanjeliom. Tak dosvedčuje jeho životopisec: «Prihovoril sa vo chvíli raz tomuto, raz tamtomu, a všetci sa zakrátko stali jeho priateľmi.» Miloval spontánnosť, utekal pred strojenosťou, vyberal tie najzábavnejšie prostriedky pre výchovu ku kresťanským čnostiam, súčasne navrhoval zdravú disciplínu, ktorá zahŕňa cvičenie vôle pre prijatie Krista do konkrétnosti vlastného života. Jeho hlbokým presvedčením bolo, že cesta svätosti sa zakladá na milosti stretnutia – stretnutia s Pánom – ktoré je prístupné každému človeku, bez ohľadu na jeho stav či situáciu, aby ho prijal s detským úžasom.
Trvalý stav poslania Cirkvi požaduje od vás, duchovní synovia sv. Filipa Neriho, neuspokojiť sa s priemerným životom; naopak, do školy svojho zakladateľa ste povolaní byť mužmi modlitby a svedectva, aby ste priťahovali ľudí ku Kristovi. V našej dobe, a to najmä vo svete mladých ľudí, tak drahých otcovi Filipovi, sú veľmi potrební ľudia, ktorí by sa modlili, a vedeli učiť modlitbe. S jeho «intenzívnou láskou k Najsvätejšej sviatosti Eucharistie, bez ktorej nemohol žiť» – ako povedal jeden zo svedkov v procese kanonizácie – nás učí, že Eucharistia slávená, adorovaná a žitá je zdrojom z ktorého máme čerpať, aby sme hovorili k srdciam ľudí. Vskutku, «s Ježišom Kristom sa stále rodí a znuvuzrodzuje radosť» (Evangelii gaudium, 1). Táto radosť, charakteristická pre oratoriánskeho ducha, nech je vždy základnou klímou vašich komunít a vášho apoštolátu.
Sv. Filip sa s láskou obracal k Panne Márii so vzývaním «Panenská Matka, Materská Panna», presvedčený, že tieto dva tituly hovoria to zásadné o Márii. Nech vás ona sprevádza na ceste stále mocnejšej vernosti Kristovi, a v úsilí o stále opravdivejšiu horlivosť pri dosvedčovaní a ohlasovaní evanjelia. Prosiac vás, aby ste sa modlili za mňa a za moju službu, sprevádzam tieto úvahy zvláštnym apoštolským požehnaním, ktoré zo srdca udeľujem všetkým členom oratoriánskych kongregácií, laikom sekulárnych oratórií a všetkým, ktorí sú spojení s vašou duchovnou rodinou.“