26.12.2017 Anjel Pána na sv. Štefana: Ježišov zázrak nám umožňuje obrátenie a vzájomnú lásku
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Po tom, čo sme slávili Ježišovo narodenie, dnes oslavujeme narodenie sa pre nebo prvého mučeníka sv. Štefana. I keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že medzi týmito dvomi slávnosťami nie je nijaká súvislosť, ona tu v skutočnosti je a je to súvislosť veľmi silná.
Včera, vo Vianočnej liturgii, sme mohli počuť: «Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1,14). Sv. Štefan uviedol predstaviteľov svojho národa do krízy, pretože «plný viery a Ducha Svätého» (Sk 6,5) pevne veril a vyznával novú prítomnosť Boha medzi ľuďmi; vedel, že pravým chrámom Božím sa už stal Ježiš, večné Slovo, ktoré prišlo, aby prebývalo medzi nami; ktoré sa nám stalo vo všetkom podobným, okrem hriechu. Štefana však obvinili z toho, že ohlasoval zničenie Jeruzalemského chrámu. Obvinenie, ktoré proti nemu vzniesli, spočívalo v tom, že tvrdil, že «Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš» (Sk 6,14).
Skutočne, Ježišovo posolstvo je nepohodlné a vyrušuje nás z pohodlia, lebo sa konfrontuje so svetskou náboženskou mocou a je provokáciou svedomia. Po Ježišovom príchode je nevyhnutné obrátiť sa, zmeniť mentalitu, vzdať sa predošlého štýlu myslenia. Treba sa zmeniť, obrátiť.
Štefan zostal ukotvený v Ježišovom posolstve až do svojej smrti. Jeho posledné modlitby – «Pane Ježišu, prijmi môjho ducha» a «Pane, nezapočítaj im tento hriech» (Sk 7,59-60) – tieto dve prosby sú vernou ozvenou slov, ktoré vyslovil sám Ježiš na kríži: «Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha» (Lk 23,46) a «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (v. 34). Štefan mohol tieto slová vysloviť len vďaka tomu, že Boží Syn už prišiel na zem, zomrel a vstal z mŕtvych pre nás; prv ako sa to udialo by takéto vyjadrenia boli ľudsky nemysliteľné.
Štefan prosí Ježiša, aby prijal jeho ducha. Vzkriesený Kristus je totiž Pán a jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi, nielen v hodine našej smrti, ale aj v každom okamihu nášho života: bez Neho nemôžeme nič urobiť (porov. Jn 15,5). Preto i my, pred malým Ježiškom v jasličkách môžeme takto prosiť: „Pane Ježišu, zverujeme ti nášho ducha, prijmi ho“, aby sme žili skutočne dobrým životom podľa Evanjelia.
Ježiš je naším prostredníkom a zmieruje nás nielen s Otcom, ale aj medzi nami navzájom. On je zdroj lásky, ktorý nás otvára pre spoločenstvo s bratmi, aby sme sa vzájomne milovali, odstraňujúc každý konflikt a nevôľu. Vieme, že zášť je nepekná vec, čo pácha veľa škody a veľmi nás poškodzuje. Ježiš toto všetko odstraňuje a umožňuje, aby sme sa milovali. Toto je Ježišov zázrak.
Prosme Ježiša, narodeného pre nás, aby nám pomáhal prijať tento postoj v oboch rozmeroch: v dôvere v Otca i v láske k blížnemu; je to postoj, ktorý mení život a robí ho krajším a užitočnejším.
Pozdvihnime v dôvere našu modlitbu k Márii, Matke Vykupiteľa a Kráľovnej mučeníkov, aby nám pomohla prijať Ježiša za Pána nášho života a stať sa jeho odvážnymi svedkami, pripravenými osobne zaplatiť za vernosť Evanjeliu.