26.12.2015 Pápež na Anjel Pána: Rodíme sa z Božieho odpustenia
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes slávime sviatok sv. Štefana. Spomienka na prvého mučeníka nasleduje hneď po slávnosti Vianoc. Včera sme kontemplovali milosrdnú lásku Boha, ktorá sa pre nás stala telom; dnes vidíme dôslednú odpoveď Ježišovho učeníka, ktorý dáva svoj život. Včera sa na zemi narodil Spasiteľ; dnes sa pre nebo rodí jeho verný svedok. Včera ako aj dnes sa objavujú temnoty odmietnutia života, avšak ešte silnejšie žiari svetlo lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou a zvestuje nový svet.
V dnešnom príbehu zo Skutkov apoštolov (6,8-10; 7,54-60) je prítomný osobitný aspekt, ktorý približuje svätého Štefana k Pánovi. Je ním jeho odpustenie prv než ukameňovaný zomiera. Ježiš pribitý na kríži povedal: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34); v podobnom štýle «Štefan si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“» (porov. Sk 7,60). Štefan je teda mučeník, čo znamená svedok, lebo koná ako Ježiš; ten, kto koná ako on, je naozaj pravým svedkom: tým, ktorý sa modlí, miluje, rozdáva, avšak predovšetkým odpúšťa. Lebo odpustenie, ako hovorí samotné slovo [pozn.: tal. perdono], je vyjadrením vyšším od daru.
Mohli by sme sa pýtať – ale načo slúži odpustenie? Je to len akýsi dobrý skutok alebo prináša aj výsledky? Odpoveď nachádzame práve v mučeníctve Štefana. Medzi tými, pre ktorých úpenlivo vyprosoval odpustenie, bol aj mladík menom Šavol; ten prenasledoval Cirkev a snažil sa ju zničiť (porov. Sk 8,3). Šavol sa zakrátko stal Pavlom, veľkým svätým, apoštolom národov. Prijal Štefanovo odpustenie. Môžeme povedať, že Pavol sa zrodil z Božej milosti a zo Štefanovho odpustenia.
Aj my sa rodíme z Božieho odpustenia. Nielen pri krste, ale zakaždým, keď nám je odpustené, naše srdce sa znovu rodí, stáva sa znovuzrodeným. Každý krok vpred v živote viery nesie v sebe na začiatku vtlačený znak Božieho milosrdenstva. Lebo len vtedy, keď sme milovaní, môžeme my sami milovať. Pamätajme na to, prospeje nám to: ak chceme napredovať vo viere, predovšetkým treba prijať Božie odpustenie; stretnúť Otca, ktorý je pripravený odpustiť všetko a vždy, a ktorý práve odpustením uzdravuje srdce a znovuoživuje lásku. Nesmieme sa nikdy unaviť v prosení o Božie odpustenie, lebo len vtedy, keď nám je odpustené, keď cítime, že nám bolo odpustené, učíme sa odpúšťať.
Avšak odpúšťať nie je ľahké, je to vždy veľmi ťažké. Ako môžeme napodobňovať Ježiša? Odkiaľ začať, aby sme prepáčili malé či veľké krivdy, ktoré trpíme každý deň? Predovšetkým od modlitby, tak ako to robil Štefan. Začína sa od vlastného srdca: s modlitbou môžeme čeliť roztrpčeniu, ktoré zažívame, odovzdávajúc toho, kto nám ublížil, Božiemu milosrdenstvu: ‚Pane, prosím ťa za neho, za ňu‛. Potom odhalíme, že tento vnútorný boj o odpustenie očisťuje od zlého a že modlitba a láska nás oslobodzujú z vnútorných reťazí zášte. Je veľmi nepekné žiť v zášti! Každý deň máme príležitosť, aby sme sa cvičili v odpúšťaní, aby sme žili toto tak veľké gesto, ktoré približuje človeka k Bohu. Tak ako náš Nebeský Otec, aj my sa stávajme milosrdnými, lebo prostredníctvom odpustenia porážame zlo dobrom, premieňame nenávisť na lásku a robíme tak svet čistejším.
Nech Panna Mária, ktorej zverujeme tých – a sú žiaľ veľmi mnohí –, ktorí ako svätý Štefan znášajú prenasledovania v mene viery, naši mnohí mučeníci dneška, nasmeruje našu modlitbu k prijatiu a darovaniu odpustenia. Prijať a darovať odpustenie.“