26.11.2017 Pri Anjel Pána požiadal pápež František o modlitbu počas cesty do Ázie
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto poslednú nedeľu liturgického roka slávime slávnosť Krista Kráľa celého sveta. Jeho majestát je majestátom vodcu, služby a tiež majestátom, ktorý sa na konci vekov uplatní ako súd. Dnes pred nami stojí kráľ, pastier a sudca Kristus ako, ktorý nám ukazuje kritériá pre vstup do Božieho kráľovstva. Tie kritériá sú tu.
Evanjeliová stať začína impozantnou scénou. Ježiš svojim učeníkom hovorí: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy“ (Mt 25,31). Ide o slávnostné uvedenie do rozpravy o poslednom súde. Po svojom pozemskom živote v pokore a chudobe sa tu Ježiš predstavuje v Božej sláve, ktorá mu prináleží, obkolesený zborom anjelov. Celé ľudstvo je pred ním zhromaždené a on vykonáva svoju autoritu tak, že oddelí jedných od druhých, ako keď pastier oddeľuje ovce od capov.
Tým, ktorých postavil po svojej pravici, hovorí: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (v. 34-36). Spravodliví sú prekvapení, lebo si nevedia spomenúť, že by niekedy boli postretli Ježiša, ani že by mu niekedy takto boli pomohli. Ale on vyhlasuje: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (v. 40).
Tieto slová nás nikdy neprestanú udivovať, pretože nám zjavujú, kam až siaha Božia láska: až po vcítenie sa do našej situácie, avšak nie tej, keď sa máme dobre, sme zdraví a šťastní, ale keď potrebujeme pomoc. Je to práve tento skrytý spôsob, ako sa nám Ježiš dáva postretnúť; keď k nám vystiera svoju ruku ako žobrák. Takto nám Ježiš zjavuje rozhodujúce kritérium svojho súdu, t. j. konkrétnu lásku k blížnemu, ktorý je v núdzi. A takto sa zjavuje sila lásky, Boží majestát: je solidárny s tými, čo trpia, aby tak všade vzbudil postoje a skutky milosrdenstva.
Podobenstvo o súde pokračuje obrazom kráľa, ktorý zapudzuje tých, čo sa počas svojho života nezaujímali o potreby svojich bratov. Aj v tomto prípade zostávajú adresáti prekvapení a pýtajú sa: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ (v. 44). Povedané inými slovami: „Veď ak by sme ťa boli videli, boli by sme ti predsa poslúžili!“ Kráľ im však odvetil: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (v. 45).
Na konci nášho života budeme súdení z lásky, t. j. z nášho konkrétneho úsilia milovať Ježiša a slúžiť mu v našich najmenších a najúbohejších bratoch. Onen žobrák, človek v núdzi, ktorý k nám vystiera svoju ruku, je Ježiš sám. Onen chorý človek, ktorého mám ísť navštíviť je Ježiš sám. Onen väzeň, to je Ježiš. Onen hladujúci človek, to je Ježiš. Myslime na to.
Ježiš príde na konci vekov, aby súdil všetky národy, ale prichádza k nám dennodenne, rozličnými spôsobmi, a prosí nás o prijatie. Kiež nám Panna Mária pomáha stretávať sa s ním a prijímať ho v jeho Slove a v Eucharistii, a súčasne i v našich bratoch a sestrách, ktorí trpia hladom, chorobami, útlakom, nespravodlivosťou. Kiež ho naše srdcia dokážu prijať už teraz v našom živote, aby nás raz on prijal do večnosti svojho Kráľovstva svetla a pokoja.