24.11.2016 Ranná homília pápeža Františka: Koniec sveta a Baránkova hostina
– Korupcia, čiže skazenosť je jedna z foriem rúhania; je jazykom Babylonu, pre ktorý „neexistuje Boh“, len „boh peňazí, boh blahobytu, boh vykorisťovania“. Týmito slovami sa dnes ráno vo svojej homílii prihovoril veriacim v Dome sv. Marty pápež František. Svätý Otec pripomenul, že Cirkev v tomto poslednom týždni liturgického roku uvažuje nad koncom sveta i nad našim koncom.
Inšpiráciu pre svoju kázeň našiel pápež v dnešnom prvom čítaní zo Zjavenia sv. Jána, ktoré hovorí o páde veľkého Babylonu (Zjv 18,1-2.21-23; 19,1-3.9a). Prvý z troch anjelov mohutným hlasom zvolal: „Padol veľký Babylon“, veľké mesto, „to, ktoré zasievalo skazenosť v srdciach ľudí“, a ktoré „nás všetkých vedie na cestu skazy“. „Korupcia je spôsob života v rúhaní, korupcia je forma rúhania, jazyk tohto Babylonu, tejto svetskosti, je rúhanie: niet Boha, existuje iba boh peňazí, boh blahobytu, boh vykorisťovania“. Táto svetskosť, ktorá zvádza tých najväčších tejto zeme, však padne:
„Ona naozaj padne; táto civilizácia padne a výkrik anjela je víťazným výkrikom: ,Padla, padla tá, čo klamala svojim zvádzaním. A impérium márnosti, pýchy, padne, ako padol Satan, padne“.
Oproti anjelovmu výkriku, ktorý bol víťazným výkrikom pádu „tejto skorumpovanej civilizácie“ je druhý mocný hlas, hlas ľudu, ktorý vzdával Bohu chválu: „Spása, sláva a moc nášmu Bohu,“ citoval knihu Zjavenia.
„Je to mocný hlas uctievania, adorácia Božieho ľudu, ktorý sa zachraňuje a tiež ľudu na ceste, ktorý je ešte na zemi. Boží ľud, hriešny, ale nie skazený: hriešny, ktorý vie prosiť o odpustenie; hriešny, ktorý hľadá spásu Ježiša Krista“.
Nie je možné ostať iba pri prvom anjelovom výkriku, dodáva pápež František. Radosť z víťazstva vedie k uctievaniu. Pre kresťanov však „nie je jednoduché adorovať… Sme úžasní, keď o niečo prosíme,“ avšak „nie je jednoduché vyslovovať“ modlitbu chvál. Je však potrebné sa ju naučiť: „Musíme sa ju učiť odteraz, aby sme sa ju neučili narýchlo, keď tam prídeme“. Petrov nástupca poukázal na krásu modlitby uctievania pred svätostánkom. Ako príklad uviedol jednoduchú modlitbu: „Ty si Boh. Ja som iba biedny syn, ktorého miluješ“.
Posledný tretí hlas v knihe Zjavenia je akýsi „šepot“. Anjel, ktorý hovorí: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“. Pánovo pozvanie vskutku nie je krikom, ale „jemným volaním“. Ako keď Boh hovorí k Eliášovi. Pápež František poukázal na krásu tohto prihovorenia sa srdcu ľúbezným hlasom: „Hlas Boha, keď hovorí srdcu znie takto: ako niť zvučného ticha“. A toto pozvanie na „baránkovu hostinu“ bude koniec, „naša spása”. Tí, ktorí vstúpili na hostinu, sú podľa Ježišovho podobenstva tí, ktorí sa nachádzajú na križovatkách ciest: „dobrí i zlí, slepí, hluchí, chromí, všetci my hriešnici, avšak s dostatočnou pokorou priznať: ,Som hriešnik a Boh ma zachráni’“. „A ak toto máme v srdci, on nás pozve,“ a my budeme počuť „ten nežný šepot“, ktorý nás pozýva na hostinu:
„A evanjelium končí týmto hlasom: ,Keď sa začnú diať tieto veci – teda pád pýchy, márnosti, toto všetko – vzmužte sa a zodvihnite hlavu, vaše vyslobodenie je blízko’; to znamená pozývajú ťa na Baránkovu svadbu. Nech nám Pán dá túto milosť očakávať ten hlas, pripraviť sa, aby sme začuli to volanie: ,Poď, poď, poď verný sluha – hriešny, ale verný – poď, poď na hostinu tvojho Pána“.