21.5.2017 Pápež František navštívil rímsku farnosť sv. Petra Damianiho
Svätý Otec František opäť raz preukázal svoj záujem o periférie, keď sa včera popoludní vybral navštíviť jednu z farností Rímskej diecézy. Pápežova 15. pastoračná návšteva tohto druhu smerovala do Farnosti sv. Petra Damianiho na juhozápade talianskej metropoly.
Petrovho nástupcu krátko pred 16.00 hodinou privítal 52-ročný miestny farár Lucio Coppa, ktorý vo farnosti na predmestí Ríma pôsobí už dvanásť rokov. Svätého Otca s nadšením očakávali aj farské rodiny s deťmi, z ktorých mnohí – vrátane dona Lucia – patria do Neokatechumenátnej cesty.
Pápež František deťom: Zachrániť svet môžete modlitbou
Ako s prvými sa Svätý Otec v priľahlých priestoroch farnosti pod holým nebom za slnečného počasia stretol práve s deťmi. Malých zvedavcov zaujímalo, akému športu sa pápež venoval v ich veku, ale aj otázka, čo môžu deti urobiť pre záchranu sveta či ako pápež František pochopil, že jeho povolaním je kňazstvo.
Svätý Otec odpovedal na otázky detí spontánne vo forme rozhovoru. „Treba sa modliť a rešpektovať ostatných, všetkých, aj nepriateľov,“ došli spoločne k záveru. Predsa nemôžeme „zatelefonovať mafii, aby niečo urobila,“ dodal žartovne Rímsky biskup.
Zákonitě tak padla otázka o fotbalu, na kterou papež přiznal, že v dětství nebýval moc šikovný a většinou si tak vysloužil postavení v bráně. V rozhovoru s dětmi se pak dobral několika zásadních postojů, kterými mohou děti napomáhat ke spáse světa – modlitbou, úctou ke všem lidem, včetně nepřátel, ale také hrou.
”Dobře se zamyslete, jestli hra – dobrá hra – může Ježíši napomáhat při spáse světa. (…) Ano! Pomáhá mu v tom naše radost. Radost je něco velmi krásného…”
Další dotaz směřoval na rozpoznání životního povolání, což papeže Františka přivedlo ke vzpomínkám na šťastné dětství s milujícími rodiči, kteří odpouštěli také leckteré nebezpečné hry. Založit rodinu, obětovat se pro děti a věnovat se jejich výchově je velmi krásné povolání, uzavřel.
je „krásne mať rodinu: otca a mamu, mať starých rodičov, ujov a tety… Je to milosť,“ :
„Existuje ešte iné povolanie: byť rehoľnou sestrou, byť kňazom. Raz, keď som mal 16 rokov, som náhle pocítil, že Pán chce, aby som sa stal kňazom. A hľa, tu som. Je zo mňa kňaz… Keď mladík cíti v srdci náklonnosť a potom táto náklonnosť rastie a mení sa v lásku k dievčaťu, potom sa zasnúbia a zosobášia. Tak isto je možné cítiť Pánovo volanie: ,Ty musíš kráčať po ceste, ktorá ťa povedie ku kňazstvu’. A tak som to cítil ja, ako keď cítime v živote krásne veci.“
Svätý Otec členom Neokatechumenátu: Nie prozelytizmus, ale evanjelizácia
Lidé dnes potřebují, aby je někdo vyslechnul. Všichni mluví o všem možném…Z vlastní zkušenosti mohu řícit, že za mnou častokrát přišli lidé, aby mne požádali o radu. Byl jsem zticha, nechal jsem je, aby se vymluvili, až po dlouhém monologu prohlásili: Jistě, máte pravdu! Přitom jsem neřekl ani slovo, ale v jejich nitru promluvil Duch svatý. K tomu ale potřebovali, aby je někdo vyslechnul. (…) Když někdo mluví, neskákejte mu do řeči, nic mu nevysvětlujte, až do chvíle, kdy vám Duch řekne: Mluv!”
„Počúvať. A potom, zatiaľ čo počúvaš, modli sa: ,Pane, daj mi správne slovo’. Toto je pri návštevách rodín veľmi prospešné: nechať padnúť správne slovo… Tak sa robí misia. Jeden z najkrajších obrazov, ktoré Ježiš používa na misiu je o rozsievačovi: rozsievať…
Prosím vás, nebuďte tými, čo robia prozelytizmus, ale tými, čo evanjelizujú. Je strašné chodiť do rodín, len aby sme získali ďalšieho člena akoby do cirkevného podniku: to nie… Pápež Benedikt hovorieval, že nesmieme zabudnúť na toto: ,Cirkev nerastie vďaka prozelytizmu, ale vďaka príťažlivosti’. To znamená vďaka svedectvu, službe. Buďte služobníkmi všetkých.“
Pápež František členom miestnej charity: Pokladmi farnosti sú chudobní
Na úvod stretnutia don Lucio vysvetlil, že vo farnosti už nejaký čas funguje aj kantína, kde dobrovoľníci pripravujú pre chudobných jedlo. a tzv. “potravinová banka”. Farnosť tiež pomáha rodinám bez práce alebo nekompletným rodinám.
Svätý Otec nazval chudobných a ľudí v núdzi „pokladmi farnosti“ a ako príklad poukázal na rímskeho diakona sv. Vavrinca. Miestne autority v čase prenasledovania kresťanov odvážnemu svätcovi povedali, že si zachráni život, ak prinesie poklady, ktoré vlastní Cirkev. Sv. Vavrinec neváhal a zhromaždil všetkých chudobných z ulíc Ríma a predstavil ich ako najväčšie poklady Cirkvi. Je pravdou, že chudoba je těžký kříž, ale Ježíš jej sám na sobě prožil. Byl chudý, žil chudě a mezi prvními křesťany byla řada chudých lidí, kteří však měli víru a následovali Ježíše. Evangelium varuje před hromaděním přílišného bohatství, které ničí duši. Neznamená to, že máme bohatému člověku závidět, nýbrž se za něj máme modlit
Homília pápeža Františka: Veľkým nepriateľom farnosti je klebetenie
Po stretnutí s chudobnými a členmi miestnej charity sa Svätý Otec presunul do chrámu, kde pred svätou omšou vyspovedal štyroch penitentov. O 18.00 hodine predsedal slávnostnej liturgii.
”Buďte si vědomi, že máte v nitru Boha, který vás doprovází a říká vám, co máte dělat a jak. Boha, který vám pomáhá, abyste se nezmýlili a nepodlehli pokušení. Je to Přímluvce – ten, který nás chrání před Zlým.”
Duch svatý promlouvá laskavě a uctivě, církev jej nazývá “něžným přítelem duší”. Stejně tak – “s jemností a skromností” (1 Petr 3,15) se mají křesťané chovat ke svému okolí. Ďábel se naopak snaží křesťanské společenství oslabit pomluvami, očerňováním, soutěživostí, závistí a žárlivostí a tyto postoje pak oddalují nové příchozí. Kéž je nám vzorem Panna Maria, která drtí hlavu hadovi, vyzýval Svatý otec.
”Sestry a bratři, mne z toho opravdu bolí u srdce. Jako bychom po sobě házeli kameny – a ďábel se tím baví jako při karnevalu. Prosme o milost, abychom si uchovali Ducha ve svém nitru a nezarmucovali ho, jak říká apoštol Pavel (Ef 4,30). Kéž před křesťany i nekřesťany vystupujeme s jemností a skromností, protože takto v nás jedná Duch svatý.”
Vo svojej spontánnej homílii pápež pozval farníkov, aby si osvojili „jazyk kresťanov, v ktorých prebýva Duch Svätý“, jazyk „vľúdnosti a rešpektu“:
„Je to strašné vidieť tých ľudí, čo si hovoria kresťania, ale sú plní zatrpknutosti… Koľko ľudí sa priblíži k farnosti, lebo napríklad hľadajú pokoj, rešpekt, tú vľúdnosť a nachádzajú vnútorné boje medzi veriacimi. Naproti vľúdnosti a rešpektu nachádzajú klebety, ohováranie, súperenie, pretekanie sa, jeden proti druhému.“
Svätý Otec dokreslil svoju úvahu obrazom hada s dlhým jazykom a podelil sa o príbeh, ktorý mu vyrozprával istý kňaz. Ten vtipne o svojich farníkoch povedal, že sú medzi nimi „takí, čo by mohli dostať sväté prijímanie priamo z hlavných dvier, lebo s ich jazykom dočiahnu až k oltáru“. Za hlavného nepriateľa zdravej farnosti preto Rímsky biskup označil klebetenie. Na záver svojej homílie veriacich povzbudil nasledovne:
„Prosme si o milosť strážiť si Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. Nezarmucujme ho, ako hovorí sv. Pavol. Nezarmucujme ho. Nech je náš postoj pred všetkými – kresťanmi i nekresťanmi – postojom vľúdnosti a rešpektu, lebo Duch Svätý v nás takto pôsobí: prostredníctvom vľúdnosti a rešpektu.“