Kresťania sú zvlášť v pôstnom období pobádaní, aby dôsledne žili lásku k Bohu a lásku k blížnemu. Toto je jedno z kľúčových konštatovaní v homílii, ktorú pápež František predniesol v rámci dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Varoval pred tými, ktorí pošlú Cirkvi šek, a potom ku svojim zamestnancom sa správajú nespravodlivo.
Pápež František vyšiel vo svojej meditácii z úryvku z Knihy proroka Izaiáša (Iz 58, 1-9b) v prvom čítaní, kde sa ľud sťažuje, že Pán neodpovedá na ich postenie. A hneď poukázal na to, že musíme rozlišovať medzi pôstom „formálnym a reálnym“. Pre Pána pôst neznamená nejesť mäso a popri tom sa „prieť s pracovníkmi a zneužívať ich“. To je dôvod, prečo Ježiš odsúdil farizejov, pretože „veľa toho dodržiavali navonok, ale bez pravdivosti srdca“.
Avšak pôst, ktorý chce Ježiš, rozväzuje putá nespravodlivosti, oslobodzuje utláčaných, odieva nahých, koná čo je spravodlivé. Toto je pravý pôst, pôst, ktorý je nielen navonok, vonkajším dodržiavaním, ale to je to pôst, ktorý vychádza zo srdca:
„A na tabuliach Zákona je zákon vo vzťahu k Bohu a zákon vo vzťahu k blížnemu, pričom oba idú ruka v ruke. Nemôžem povedať: ‚Ale nie, ja dodržiavam prvé tri prikázania a tie ďalšie tak viac-menej‘. Nie, ak nezachovávaš tieto, potom tamtie nemôžeš zachovať, a ak zachovávaš tie, musíš plniť aj tieto. Sú prepojené: láska k Bohu a láska k blížnemu tvoria jednotu, a keď chceš činiť pokánie, skutočne, nie formálne, musíš ho konať pred Bohom a aj voči svojmu bratovi, voči blížnemu.“
Môžeme mať veľkú vieru, ale – ako hovorí apoštol Jakub – ak je bez skutkov, je mŕtva, neslúži na nič. Takže, ak niekto chodí na omšu každú nedeľu a
chodí na prijímanie, môžeme sa ho opýtať: „A aký je tvoj vzťah k tvojim zamestnancom? Platíš im načierno? Vyplácaš im spravodlivú odmenu za prácu? Aj príspevky pre dôchodok? Pre zdravotné poistenie?“:
„Koľko, koľko veriacich mužov a žien má vieru, ale oddeľujú tabule Zákona: ‚Áno, áno, toto robím.‘ – ‚A dávaš almužnu?‘ – ‚Áno, áno, ja vždy pošlem šek Cirkvi‘ – ‚Nuž dobre, ale v tvojej cirkvi, v tvojej domácnosti, k tým, ktorí sú závislí na tebe – či ide o deti, starých rodičov, zamestnancov – si veľkodušný, spravodlivý?‘ Nemôžeš dávať na oferu pre Cirkev na úkor bezprávia, ktoré robíš voči svojim zamestnancom. To je veľmi ťažký hriech: používanie Boha na zakrývanie nespravodlivosti.“
„A to je to, čo nám dnes v Pánovom mene vysvetľuje prorok Izaiáš“: „Nie je dobrým kresťanom, kto nekoná spravodlivo voči ľuďom, ktorí sú na ňom závislí.“ Nie je dobrým kresťanom, dodal pápež, „kto sa nezriekne niečoho potrebného, aby to dal niekomu inému, kto to potrebuje.“ Pôstne putovanie je dvojaké, k Bohu a k blížnemu, zopakoval Svätý Otec, teda je reálne, nie iba formálne. Nielen nejesť v piatok mäso, urobiť nejaký malý dobrý skutok, a pritom nechať bujnieť sebectvo, vykorisťovať druhých, ignorovať chudobných. Niekto, kto sa ide liečiť do nemocnice ako člen určitej poisťovne, je okamžite obslúžený. Je to dobrá vec, povedal pápež, ďakuj Bohu. Ale povedz mi, myslel si na tých, ktorí v nemocnici nemajú túto sociálnu vymoženosť, a keď prídu, musia čakať šesť, sedem, osem hodín, aj s niečím urgentným?
Sú tu v Ríme ľudia, ktorí takto žijú, a Pôst je na to, aby sme na nich pamätali: Čo môžem urobiť pre deti, pre seniorov, ktorí nemajú možnosť návštevy lekára? Azda po ôsmich hodinách čakania dostanú termín na budúci týždeň. Čo urobíš pre týchto ľudí? Aký bude tvoj Pôst? – pýta sa pápež František. „Vďaka Bohu mám rodinu, ktorá zachováva prikázania, nemáme problémy…“ – „Ale máš počas tohto Pôstu vo svojom srdci miesto pre tých, ktorí nedodržiavali prikázania? Ktorí pochybili a sú vo väzení?“
„Ale s tými ľuďmi ja nič…“ – „Nuž ty. On je vo väzení. Ak nie si vo väzení ty, je to preto, že Pán ti pomohol nepadnúť. Majú v tvojom srdci väzni svoje miesto? Modlíš sa za nich, aby im Pán pomohol zmeniť ich život? Nech Pán sprevádza naše pôstne putovanie, aby vonkajšie zachovávanie zodpovedalo hlbokej obnove Ducha. Takto sme sa modlili. Kiež nám Pán dá túto milosť.“ –