20.10.2017 Pápež o úlohe štátu, trhu a občianskej spoločnosti: Nerovnosť nie je nutnosťou
Je potrebné „vytvoriť nové modely spolupráce medzi trhom, štátom a občianskou spoločnosťou vzhľadom na výzvy dneška“. To sú slová pápeža Františka, účastníkom konferencie organizovanej Pápežskou akadémiou sociálnych vied. zameranej na meniace sa sociálno-ekonomické vzťahy v dňoch 19. – 21. októbra.
Svätý Otec sa vo svojom príhovore zamyslel nad dvoma konkrétnymi príčinami, ktoré spôsobujú vylúčenie a vytvárajú „existenčné periférie“.
Prvou z nich je dlhodobé a systematické zvyšovanie nerovností a využívanie planéty, ktoré je väčšie než rast príjmov a bohatstva. Podľa pápežových slov „nerovnosť a vykorisťovanie nie sú fatalitou ani historickou konštantou“. Závisia nielen od správania jednotlivcov, ale tiež od „ekonomických pravidiel, ktoré si spoločnosť určuje“.
„Ak prevažuje ako cieľ zisk, demokracia sa stáva plutokraciou, v ktorej rastú nerovnosti a tiež vykorisťovanie planéty. Opakujem: toto nie je nevyhnutnosť; existujú prípady, kedy sa niekedy v niektorých krajinách znižujú nerovnosti a lepšie sa chráni životné prostredie.“
Druhou príčinou vylúčenia je nedôstojná ľudská práca. „Vytvorenie novej práce potrebuje predovšetkým v dnešnej dobe otvorených a podnikavých ľudí, bratské vzťahy, výskum a investície do rozvoja čistej energie, aby sa vyriešili výzvy spojené s klimatickými zmenami,“ :
„Je potrebné zbaviť sa tlakov politickej a súkromnej loby, ktorá definuje sektorové záujmy; a je tiež nutné prekonať formy duchovnej lenivosti. Je treba, aby politická činnosť bola skutočne nasmerovaná na službu človeku, na spoločné dobro a na rešpekt voči prírode.“
Preto je potrebná zmena zvnútra. „Musíme žiadať, aby bol trh nielen výkonný vo vytváraní bohatstva a v zabezpečovaní udržateľného rozvoja, ale tiež aby slúžil ľudskému integrálnemu rozvoju.
„Nemôžeme obetovať na oltár výkonnosti – tohto ,zlatého teľaťa’ našej doby –, základné hodnoty, akými sú demokracia, spravodlivosť, sloboda, rodina a stvorenstvo. V podstate sa musíme zamerať na ,scivilizovanie trhu’ z hľadiska priateľskej etiky človeka a jeho prostredia.“
Svätý Otec preto navrhuje znovu sa zamyslieť nad „úlohou národných štátov v novom kontexte, kontexte globalizácie, ktorý hlboko zmenil predchádzajúci medzinárodný poriadok“:
„Štát sa nemôže považovať za jediného a výlučného nositeľa spoločného dobra tým, že neumožní kvalifikovaným skupinám občianskej spoločnosti vyjadriť svoj plný potenciál. Bolo by to porušenie princípu subsidiarity, ktorá je v spojení so solidaritou základným kameňom sociálnej doktríny Cirkvi. Výzvou teda ostáva to, ako zlúčiť práva jednotlivcov so spoločným dobrom.“
Úloha občianskej spoločnosti porovnateľná s tým, čo francúzsky básnik a mysliteľ Charles Péguy povedal o nádeji: je ako mladšia sestra uprostred ďalších dvoch čností – viery a lásky – držiac ich za ruku a ťahajúc ich vpred.
„Zdá sa mi, že práve to je postoj občianskej spoločnosti: ,ťahať’ štát a trh vpred, aby sa znovu zamysleli nad zmyslom svojej existencie a nad svojím spôsobom konania,“