19.3.2018 Pápež na predsynodnom stretnutí: „Boh chce hovoriť prostredníctvom mladých
Řím. Papež František trávil dnešní slavnost sv. Josefa, na níž připadá páté výročí jeho nástupu na Petrův stolec, s mladými delegáty předsynodního jednání, které v přípravě na říjnovou biskupskou synodu o mládeži zorganizoval její generální sekretariát
papež František před úvodní modlitbou pronesl:
„Ať nyní každý ve své víře či pochybnostech, v tom, co má v duši, myslí na Boha, na potřebu Boha, na svou pochybnost, zda Bůh existuje, na své svědomí a prosí za požehnání a Boží dobrotu pro nás všechny. Amen“.
Zdravím všetkých 15.340 [účastníkov]!“ – povedal Svätý Otec Františekv úvode svojho príhovoru, kde v štyroch bodoch vysvetlil zámery októbrovej synody: 1. hovoriť k mladým z tváre do tváre, 2. sprevádzať mladých pri rozlišovaní ich povolania, 3. pomôcť Cirkvi znovuobjaviť mladý dynamizmus a 4. spolupracovať v prospech plodnosti Cirkvi a Evanjelia.
Svätý Otec účastníkov predsynodného stretnutia vyzval k otvorenosti a odvahe vyjadriť svoj názor, no zároveň aj s pokorou počúvať názor druhých. Dôležitosť načúvať vysvetlil pápež na biblickom príklade Samuela:
„V mnohých momentoch dejín Cirkvi, ako aj v početných biblických epizódach, chcel Boh hovoriť prostredníctvom tých najmladších. Myslím napríklad na Samuela, Dávida a Daniela. Veľmi sa mi páči príbeh Samuela, ako počúva Boží hlas. Biblia hovorí, že v tom čase nebolo zvykom počuť Boží hlas. Bol to dezorientovaný ľud.
Bol to práve mladý človek, kto otvoril tieto dvere. V ťažkých chvíľach Pán dáva dejinám napredovať prostredníctvom mladých. Hovoria pravdu, nehanbia sa.(…) Aj Dávid, ako mladý, začína s touto odvahou. Aj so svojimi hriechmi. Je zaujímavé, že všetky tieto postavy sa nenarodili ako svätí, nenarodili sa ako spravodliví, vzory druhých. Sú to všetko muži a ženy hriešnici a hriešnice, ktorí však pocítili túžbu urobiť niečo dobré, Boh ich podnietil a oni išli vpred. A toto je krásne. “
Dospelí dnes, narozdiel od mladých, už častokrát zabudli na schopnosť plakať, jednoducho si navykneme na skutočnosti, povedal Svätý Otec..
1.„ Pápež v prvom bode vysvetlil dôležitosť stretnutia s mladými, tvárou v tvár, čo je aj zámerom blížiacej sa synody. Častokrát sa totiž o mladých hovorí bez toho, aby sa im načúvalo, aby sa im kládli otázky, pričom dochádza k zovšeobecňovaniu, hovorí sa viac o percentách, než o ľuďoch. Co ale říká tvůj výraz, tvé srdce? Proto je zapotřebí s mladými hovořit, naslouchat jim. Občas je sice zřejmé, že by mladí nedostali Nobelovu cenu za rozvahu, protože někdy svými výroky políčkují, ale takový už je život a je nutné jim naslouchat.“
Někdo si myslí, že je lepší udržovat si od mladých lidí bezpečností odstup, aby nás příliš neprovokovali, pokračoval římský biskup. Mladým lidem ale nestačí chatování nebo sdílení sympatických fotografií – chtějí, abychom je brali vážně.
Svätý Otec spomenul aj problém nezamestananosti mladých
„Čo robí mladý človek, ktorý nenachádza prácu? Ochorie na depresiu, upadne do závislostí, pokúsi sa o samovraždu – pomyslime, že štatistiky o samovraždách mladých sú vždy prikrášlené – alebo rebeluje, no to je jeden zo spôsobov samovraždy. Prípadne vezme lietadlo a ide do istého nemenovaného mesta a pridá sa k ISIS-u či k jednému z týchto bojovníckych hnutí: má aspoň zmysel života a bude mať mesačnú výplatu. A toto je sociálny hriech! Spoločnosť je za toto zodpovedná. Ja by som však chcel, aby ste vy povedali príčiny, tie „prečo“. (…) Ako vy prežívate túto drámu? Veľmi by nám to pomohlo.“
Mladí sú kreatívnymi budovateľmi kultúry, povedal Svätý Otec, pričom dodal: „… potrebujeme lepšie chápať to, čo od nás žiadajú Boh a dejiny. Ak chýbate vy, chýba nám časť prístupu k Bohu“.
2.V druhom bode príhovoru pápež spomenul zámer synody vytvoriť také podmienky, aby boli mladí „s nadšením a kompetenciou sprevádzaní pri rozlišovaní životného povolania“. Boh kladie mladým rovnakú otázku, ako svojim prvým učeníkom: Čo hľadáte?» (Jn 1,38), uviedol Svätý Otec a dodal: „Aj ja sa na vás v tejto chvíli obraciam s otázkou: Čo hľadáš? Čo vo svojom živote hľadáš? … Vyslov to. Potrebujeme počuť o vašej ceste životom. Čo hľadáš?“
3.„Budúca synoda bude tiež apelom pre Cirev, aby znovuobjavila obnovený mladý dynamizmus“, uviedol Svätý Otec v treťom bode príhovoru. Ako povedal, mladí v odpovediach na dotazník Sekretariátu synody častokrát vyjadrujú potrebu, aby im boli dospelí „nablízku a pomohli im robiť dôležité rozhodnutia“, aby ich podnecovali aktivovať vlastné zdroje. A pokračoval:
„Aj v Cirkvi sa musíme naučiť novým spôsobom prítomnosti a blízkosti. Je to veľmi dôležité. Prichádza mi na um to, keď chce Mojžiš povedať Božiemu ľudu, čo je jadrom Božej lásky. A hovorí: „Pomyslite: ktorý ľud mal boha, ktorý by mu bol tak nablízku?“. Láska je blízkosť. A mladí dneška žiadajú od Cirkvi blízkosť. Vy kresťania, vy, ktorí veríte v blízkosť Krista, vy katolíci, buďte nablízku, nie vzdialení. A vy dobre viete, že je mnoho – premnoho spôsobov, ako sa vzdialiť. Vzdelávame všetkých, v bielych rukavičkách, avšak udržiavame si odstup, aby sme si nepošpinili ruky. Mladí dneška od nás žiadajú blízkosť: voči katolíkom, voči kresťanom, k veriacim i k neveriacich. Ku všetkým.“
Ako povedal pápež, v dotazníku sekretariátu synody mladí veľmi oceňujú blízkosť mnohých zasvätených mužov a žien, ktorí im „načúvajú, poznajú veci a ak si niekto pýta radu, poradia“.
4.„Drahí mladí, srdce Cirkvi je mladé, a to práve preto, že Evanjelium je akoby životodarnou miazgou, ktorá ju neustále znovuzdrodzuje. Je na nás, aby sme boli vnímaví a spolupracovali na tejto plodnosti“, povedal Svätý Otec v úvode štvrtého bodu svojho príhovoru. Mladých vyzval k odvahe vytvárať nové cesty, nebáť sa pri tom riskovať a odolávať mentalite, že „vždy sa to robilo takto“:
„Muž či žena, ktorí neriskujú, nedozrievajú. Inštitúcia, ktorá robí rozhodnutia tak, aby neriskovala, zostáva v detskom štádiu, nerastie. Riskujte, sprevádzaní rozvážnosťou, radou, no choďte vpred. Viete, čo sa stane s mladým človekom, ktorý neriskuje? Zostarne! Ide do dôchodku v dvadsiatich rokoch! Mladý človek tak starne a to isté aj Cirkev. Hovorím to s bolesťou. … Z čoho mali strach? Strach vyjsť, vyjsť k existenciálnym perifériám, ísť tam, kde ide o budúcnosť. Jedna vec je rozvážnosť, ktorá je cnosťou, iná vec je strach.“
Svätý Otec mladým odporučil nechať sa inšpirovať knihou Skutkov apoštolov, ktorá je plná príkladov ľudskej kreativity.
„Vždy krok vpred, ale hľaď na korene! Necúvaj ku koreňom, aby sa v nich zakopal, ale vykroč vpred, avšak vždy s koreňmi. A koreňmi sú – toto mi odpustite, nosím to v srdci – starí ľudia. Sú nimi dobrí starí ľudia. Koreňmi sú starí rodičia.“
Svoj príhovor pápež František zakončil svojou tradičnou prosbou o modlitbu, pričom dodal: „A tí, ktorí sa nemôžu modliť, lebo sa modliť nevedia, aspoň na mňa v dobrom myslite“. -zk-