18.9.2016 Anjel Pána s pápežom: Voľba medzi svetským a evanjeliovým životným štýlom
„Dnes nás Ježiš privádza k uvažovaniu o dvoch životných štýloch, ktoré sú protikladné: ten svetský a ten evanjeliový. Duch sveta nie je duchom Ježiša. A robí tak prostredníctvom rozprávania podobenstva o nevernom a skazenom správcovi, ktorého Ježiš chváli napriek jeho nečestnosti (porov. Lk 16,1-13). Treba však zároveň spresniť, že tento správca nie je ponúknutý ako príklad vhodný nasledovania, ale ako príklad chytrosti. Tento muž je obvinený zo zlého hospodárenia s majetkom svojho pána a skôr než dostane výhadzov, ľstivo sa snaží získať náklonnosť dlžníkov, tým že im odpustí časť ich dlžoby, aby sa tak poistil pre budúcnosť. Komentujúc toto správanie, Ježiš poznamenáva: «Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla»(v. 8).
Na túto svetskú rafinovanosť sme povolaní odpovedať kresťanskou dôvtipnosťou, ktorá je darom Ducha Svätého. Ide o vzdialenie sa od ducha a hodnôt sveta, ktoré sa toľko páčia diablovi, aby sme žili podľa evanjelia. A ako sa prejavuje svetskosť? Svetskosť sa prejavuje postojmi korupcie, podvodu, zneužitia moci a tvorí tú najpomýlenejšiu cestu, cestu hriechu, lebo od jedného je krok k druhému. Je to ako reťaz, i keď, pravda, je to cesta, ktorou sa poväčšine ide pohodlnejšie. Avšak duch evanjelia vyžaduje poctivý životný štýl: seriózny ale radostný; plný radosti; vážny a namáhavý, charakterizovaný čestnosťou, poctivosťou, rešpektom voči druhým a ich dôstojnosti, zmyslom pre povinnosť. A toto je kresťanská dôvtipnosť.
Kráčanie životom si nevyhnutne vyžaduje voľbu medzi dvoma cestami: medzi poctivosťou a nečestnosťou, medzi vernosťou a neverou, medzi egoizmom a altruizmom, medzi dobrom a zlom. Nemožno lavírovať medzi jednou a druhou, lebo fungujú na základe odlišných a protichodných logík. Prorok Eliáš hovorieval izraelskému ľudu, ktorý takto kráčal po dvojakých cestách: ,Veď vy krívate na obe nohy…’. Je to pekný obraz. Je dôležité rozhodnúť sa ktorým smerom vykročíme a potom, keď sme si raz zvolili ten správny, kráčať s elánom a odhodlaním, spoliehajúc sa na Pánovu milosť a na pomoc jeho Ducha. Silný a rozhodný je záver evanjeliového úryvku: «Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom: pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone» (v. 13).
S týmto poučením nás Ježiš nabáda, aby sme si jasne zvolili medzi Ním a duchom sveta, medzi logikou korupcie, zneužívania moci a chamtivosti a logikou poctivosti, miernosti a podelenia sa. Niektorí pristupujú ku korupcii ako k droge: myslia si, že ju môžu využiť a potom zanechať kedy sa im zachce. Začína to s málom: nejaký úplatok sem a nejaká provízia tam… A z kroku na krok človek pomaličky stráca vlastnú slobodu. Aj korupcia plodí návyk, a vytvára chudobu, vykorisťovanie, utrpenie. A koľko obetí existuje v dnešnom svete! Koľko je obetí tejto rozšírenej korupcie! Ale keď sa snažíme nasledovať evanjeliovú logiku svedomitosti, čistoty úmyslov a konania, [logiku] bratstva, stávame sa tvorivými umelcami spravodlivosti a otvárame horizonty nádeje pre ľudstvo. V nezištnosti a darovaní seba samých pre bratov slúžime dobrému správcovi: Bohu.
Nech nám Panna Mária pomáha pri každej príležitosti a za každú cenu zvoliť si správnu cestu, nachádzajúc tiež odvahu ísť proti prúdu a tak nasledovať Ježiša a jeho evanjelium.“