18.3.2021 kňazom: Učiť sa od sv. Jozefa umeniu otcovstva
Vložiť sa pod plášť sv. Jozefa a učiť sa od neho umeniu otcovstva – k tomu vyzval pápež František členov Pápežského belgického kolégia.
Sv. Jozef – prijímajúci otec
„Na prvom mieste, svätý Jozef je otcom, ktorý prijíma. Veď on, víťaziac nad každou rebéliou a odložiac aj tie najlegitímnejšie osobné plány, miloval a prijímal Máriu a Ježiša, manželku a syna tak odlišných v porovnaní s predstavou rodinného života, po ktorom mohol túžiť, no pre to ich ešte viac chránil a miloval. Jozef nehľadal vysvetlenia na prekvapivú a tajomnú skutočnosť, zoči-voči ktorej sa ocitol, ale ju prijal s vierou, milujúc ju takú, aká bola.
V tomto zmysle nám je svätý Jozef učiteľom duchovného života a rozlišovania a môžeme ho vzývať, aby sme boli oslobodení z osídiel prílišných špekulácií, v ktorých sa niekedy, aj keď s tými najlepšími úmyslami, nakoniec strácame. Oni ukazujú našu tendenciu „zmocniť sa“ a „vlastniť“ to, čo sa nám prihodí, skôr než to v prvom rade prijať také, ako to prichádza.
Pomyslime – aby sme uviedli konkrétny, nám blízky príklad – na kňaza, ktorý príde do novej farnosti. Tá komunita existuje už dávno pred ním, má svoju vlastnú históriu, zloženú z radostí i rán, bohatstiev i malých bied, a tú nemožno ignorovať v mene osobných pastoračných nápadov a plánov, ktoré by sme chceli nedočkavo uplatniť. Toto je riziko, do ktorého môžeme upadnúť. Nový farár musí dané spoločenstvo najprv mať rád, nezištne, čisto preto, že tam bol poslaný; a krok po krôčiku ju s touto láskou do hĺbky spozná a dokáže prispieť k jej vykročeniu na nové cesty.“
Sv. Jozef – chrániaci otec
„Ďalej je Svätý Jozef otcom, ktorý chráni. Byť ochrancom je súčasťou jeho povolania a jeho misie. Ide o úlohu, ktorú Jozef prežíval «s diskrétnosťou, s pokorou, v tichu, avšak s neustálou prítomnosťou a totálnou vernosťou, aj keď nechápe»; prežíval ju «v neustálej pozornosti voči Bohu, otvorený voči jeho znameniam, s ochotou pre jeho plán, a nie v prvom rade svoj vlastný» (Homília 19. marec 2013). Zhostil sa teda tejto úlohy s vnútornou slobodou dobrého a verného sluhu, ktorý túži čisto po dobre tých, ktorí sú mu zverení.
Strážiť – pre Jozefa, ako pre každého kňaza, ktorý má v ňom inšpiráciu pre svoje otcovstvo – znamená nežne milovať tých, ktorí sú mu zverení, myslieť predovšetkým na ich dobro a na ich šťastie, s diskrétnosťou a s vytrvalou veľkodušnosťou. Strážiť je vnútorným postojom, ktorý nás vedie, aby sme nikdy nestrácali z pohľadu druhých, prehodnocujúc z času na čas, kedy je treba sa stiahnuť a kedy sa priblížiť, avšak vždy udržujúc srdce bdelým, pozorným a modliacim sa.“
Sv. Jozef – snívajúci otec
„Nakoniec, sv. Jozef je otcom, ktorý sníva. Nie „snilkom“ s hlavou v oblakoch, odrezaným od reality, ale mužom, ktorý vie hľadieť poza to, čo vidí: s prorockým pohľadom, schopný rozpoznať Boží plán tam, kde iní nevidia nič, a mať takto jasný cieľ, ku ktorému treba smerovať. Veď sv. Jozef vedel vidieť v Márii a Ježišovi nielen mladú manželku a dieťa: vždy v nich videl Božie konanie, Božiu prítomnosť.“
„Pre kňazov je zároveň nevyhnutné vedieť snívať o komunite, ktorú milujú, aby sa neobmedzili na túžbu zakonzervovať to, čo existuje – zakonzervovať a uchovať (strážiť) nie sú synonymá! – byť naopak pripravenými vychádzať z konkrétneho príbehu ľudí, aby sme podporili konverziu a obnovu v misionárskom zmysle a dali rásť komunite, ktorá je na ceste, zloženej z učeníkov vedených Duchom Svätým a „poháňaných“ Božou láskou (porov. 2 Kor 5,14).“
Vložiť sa pod plášť sv. Jozefa
Drahí kňazi, v tomto roku venovanom jemu, vás pozývam, aby ste znovuobjavili osobitne v modlitbe postavu a misiu sv. Jozefa, poddajného Božej vôli, pokorného pôvodcu veľkých podujatí, poslušného a kreatívneho služobníka. Prospeje vám vložiť seba i vaše povolanie pod jeho plášť a učiť sa od neho umeniu otcovstva, ktoré budete čoskoro povolaní vykonávať v spoločenstvách a v tých prostrediach a službách, ktoré vám budú zverené.“