16.4.2015 Pápež v rannej homílii: Poslúchať Boha v otvorenosti k dialógu
– Uzatváranie sa pred dialógom je nezlučiteľné s poslušnosťou voči Bohu. Uzavretosť vedie k zatvrdnutosti a tá vyúsťuje do umlčiavania druhých, keď ohlasujú Božiu „novosť“. O tomto dnes ráno kázal pápež František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.
Liturgické čítania z dnešného dňa hovoria o poslušnosti. Ako povedal Svätý Otec, poslušnosť „nás mnohokrát vedie inou cestou, než tou, po ktorej si myslíme, že musíme ísť, existuje iná cesta“. Poslúchať znamená „mať odvahu zmeniť cestu, ak nás o to Pán žiada“. „Ten, kto poslúcha, má večný život“, zatiaľ čo na tom, kto neposlúcha, spočinie Boží hnev“. V prvom čítaní zo Skutkov apoštolov (5,27-33) kňazi a vodcovia nariadili Ježišovým učeníkom, aby viac ľudu nehlásali evanjelium – boli rozhnevaní a plní žiarlivosti, lebo v ich prítomnosti sa uskutočňovali zázraky, ľud ich nasledoval a „počet veriacich vzrastal“. Apoštolov uvrhli do väzenia, no v noci ich Boží anjel vyslobodil a tak sa vrátili k ohlasovaniu evanjelia. Po tom, ako ich opäť zadržali a podrobili výsluchu, Peter odpovedá na hrozby veľkňaza: «Boha treba viac poslúchať ako ľudí.» Kňazi však neporozumeli:
„Boli učiteľmi, mali preštudovanú históriu ľudu, proroctvá, študovali zákon, poznali teda celú teológiu izraelského ľudu, Božie zjavenie. Všetko poznali, boli učiteľmi, no neboli schopní rozpoznať Božiu spásu. Ako je možné, že mali takto zatvrdnuté srdce? Lebo to nie je tvrdosť hlavy, nejde jednoducho o tvrdohlavosť. Tu ide o tvrdosť… A môžeme sa spýtať: ako dochádza k tejto zatvrdnutosti, a to úplnej – ako hlavy tak aj srdca?“
„Vývoj k tejto zatvrdnutosti, je procesom uzavretia sa do seba, nerozvíjania dialógu, je to nedostatok dialógu“, povedal pápež František:
„Títo nevedeli viesť dialóg, nevedeli viesť rozhovor s Bohom, lebo sa nevedeli modliť a načúvať hlasu Pána, a nevedeli viesť dialóg s ostatnými, pýtať sa: ‚Prečo to takto interpretuješ?‛ Títo interpretovali zákon len tak, aby ho urobili precíznejším, boli však uzavretí voči Božím znameniam v priebehu dejín, boli uzavretí voči jeho ľudu, voči svojmu ľudu. Boli uzatvorení. A nedostatok dialógu, táto uzavretosť srdca ich viedla k neposlušnosti voči Bohu. Toto je dráma týchto učiteľov Izraela, týchto teológov Božieho ľudu: nevedeli načúvať, nevedeli viesť dialóg. A dialóg sa vedie s Bohom a s bratmi.“
Ako povedal Svätý Otec, znakom, že osoba „nevie viesť dialóg“, že „nie je otvorená voči Pánovmu hlasu, voči znameniam, ktoré Pán uskutočňuje v ľude“ je „rozzúrenosť a túžba umlčať všetkých tých, ktorí v tomto prípade hlásajú Božiu novosť, čiže to, že Ježiš vstal z mŕtvych. Nemajú pravdu, a dopracúvajú sa až k tomuto. Je to žalostný vývoj. Sú to tí istí, ktorí zaplatili strážam hrobu, aby povedali, že Ježišovo telo ukradli učeníci. Robia všetko možné, aby sa neotvorili Božiemu hlasu“:
„Pri tejto omši sa modlime za učiteľov, vzdelancov, za tých, ktorí vyučujú Boží ľud, aby sa neuzavreli, aby viedli dialóg a tak sa uchránili pred Božím hnevom, ktorý – v prípade, že nezmenia postoj – spočinie na nich.