16.3.2019 Sto rokov talianskeho kooperativizmu: Skutočným bohatstvom sú vzťahy
Pápež sa dnes stretol so 7 tisíckami delegátmi Konfederácie talianskych kooperatív pri príležitosti 100. výročia založenia tejto organizácie, ktorá má 3,2 milióna členov a poskytuje prácu 550 tisícom ľudí. Túto taliansku konfederáciu tvorí 22 tisíc kooperatív – družstiev, venujúcich sa najrozmanitejším ekonomickým, vzdelávacím, kultúrnym, sociálnym a charitatívnym činnostiam. Jej vznik bol inšpirovaný encyklikou Rerum novarum (1891) pápeža Leva XIII., Ktorý – ako zdôraznil pápež František – prorocky začal ozrejmovat učenie Cirkvi o spoločnosti.
“ Jeho intuícia vyrástla z presvedčenia, že evanjelium nie je určené len časti človeka či spoločnosti, ale hovorí k celému človeku, aby ho stále viac poľudšťovalo. Doba, v ktorej písal pápež Lev XIII. bola ťažká, ale každá doba má svoje trápenia a starosti. Slová tohto pápeža bola však vzatá vážne, čo dalo vznik vašej konfederácii a veľkodušne nasadenie, ktoré trvá už sto rokov.
„Je to silný znak nádeje, keď sociálna náuka Cirkvi nezostáva mŕtvym slovom alebo abstraktným prejavom, ale stáva sa životom vďaka mužom a ženám dobrej vôle, ktorí jej dávajú stelesnenie a konkrétnosť, a premieňajú ju na konkrétne osobné a spoločenské gestá, viditeľné a užitočné. I dnes Cirkev potrebuje nielen hlasno hovoriť pravdu. Stále potrebuje mužov a ženy, ktorí premieňajú do konkrétneho dobra to, čo duchovní pastieri kážu a teológovia vyučujú.“
Prínosom kooperativizmu je ľudskosť
„Váš kooperatívny model, práve vďaka svojej inšpirácii v sociálnej náuke Cirkvi, koriguje určité tendencie kolektivizmu a zoštátňovania, ktoré majú neraz smrtiaci dopad na iniciatívu súkromníkov, a zároveň brzdí pokušenia individualizmu a egoizmu, vlastné liberalizmu. Totiž zatiaľ čo kapitalistický podnik sa zameriava principiálne na zisk, kooperatívny podnik má ako primárny cieľ vyvážené a primerané uspokojenie sociálnych potrieb.“
Hoci aj kooperatívny podnik sa musí usilovať o zisk a ekonomickú výkonnosť, aby jeho ekonomická aktivita bola účinná a efektívna, ale bez toho, aby strácala zo zreteľa vzájomnú solidaritu. Je to preto cesta, ktorá si vyžaduje ísť proti prúdu:
„Nesmieme však nikdy zabúdať, že táto vízia spolupráce, založená na vzťahoch a nie na zisku, ide proti prúdu vo vzťahu k mentalite sveta. Iba ak objavíme, že naše skutočné bohatstvo sú vzťahy a nie iba materiálne majetky, potom nájdeme alternatívne spôsoby ako žiť a bývať v spoločnosti, ktorá nebude riadená bôžikom peňazí, idolom, ktorý ju mámi a následne ponecháva stále menej ľudskou a viac nespravodlivou a povedal by som aj menej bohatou..“
Pápež František sa poďakoval aj za svedectvá, s ktorými sa podelili členovia konfederácie na úvod stretnutia:
„Vďaka za vašu namáhavú prácu, ktorá verí v kooperáciu a nástojí na zachovaní ľudskosti uprostred sveta, ktorý chce zo všetkého urobiť tovar. Je potrebná takáto zaťatosť, aby sa mohlo pokračovať, ak vedie svetská logika iným smerom. Ďakujem vám za vašu tvrdohlavosť. Tá nie je hriechom! Len tak ďalej “
Evanjeliové svedectvo v hospodárskej oblasti
Najdôležitejšiu a najviac zrejmou výhodou kooperatív je fakt, že umožňujú premáhať samotu, ktorá zo života robí peklo. Ak človek cíti samotu, zakúša peklo. Ak však vníma, že nebol opustený, môže čeliť všetkým typom ťažkostí a námah.
Kooperácia čiže spolupráca je praktizovaním Evanjelia, pripomenul Svätý Otec:
„Môžeme teda povedať, že spolupráca je ďalší spôsob, ako vyjadriť tú blízkosť, ktorej Ježiš učil v evanjeliu. Byť blížnym znamená zabrániť tomu, aby sa druhý človek stal rukojemníkom v pekle osamelosti.“
Bohužiaľ každodenné správy hovoria o ľuďoch, ktorí si vzali život v dôsledku beznádeje, ktorá sa rozmáha práve v osamotení. Nemôžeme zostať ľahostajnými voči týmto drámam a každý sa má podľa svojich možností snažiť odňať druhým kúsok samoty. To je potrebné robiť nielen slovami, ale skutkami, láskou a kompetenciou a nasadením onej veľkej pridanej hodnoty, ktorou je osobná účasť. Je potrebné robiť to láskavo. Slovo láskavosť – neha – riskuje, že bude vymazané zo slovníkov, pretože terajšia spoločnosť ho veľmi nepoužíva . “
Pápež v tejto súvislosti pripomenul evanjeliový príbeh telesného i duchovného uzdravenia ochrnutého, ktorému pomohli priblížiť sa k Ježišovi jeho priatelia, keď ho spoločnými silami spustili cez otvor v streche. Podobne v hospodárskej oblasti kooperatívna spolupráca predstavuje podľa Svätého Otca spôsob, ako „odkryť strechu“ a správne sa postaviť „k ekonomike, ktorej hrozí, že bude produkovať statky, ale za cenu sociálnej nespravodlivosti“. Pápež použil aj obraz „prerazenia múru“ ľahostajnosti a egoizmu:
„Spoločnosť, ktorá sa stáva múrom, tvorená masou mnohých jednotlivcov, ktorí nepremýšľajú a nekonajú ako ľudia, nie je schopná oceniť základnú hodnotu vzťahov. (…) Žijeme vo svete, ktorý opantala honba za majetkom, a robí mu problémy kráčať ako spoločenstvo. Egoizmus je stále silný. Práca, ktorú rozvíjate už sto rokov, stavia vzťahy oproti individualizmu, tím oproti zisku, dobro všetkých oproti záujmom iba niekoľkých.“
Pápež sa podelil aj s osobným svedectvom, ako na neho zapôsobilo, keď mu ešte ako 18-ročnému, v roku 1954, hovoril o týchto veciach jeho vlastný otec:
„Odvtedy som presvedčený, že kresťanská kooperácia je tou správnou cestou. Možno ekonomicky sa môže zdať pomalšou, ale je najviac účinná a bezpečná.“
Pozornosť k úlohe ženy
Potešenie vyjadril Svätý Otec nad tým, že členovia Konfederácie talianskych kooperatív pracujú na perifériách, kde sa podľa jeho slov „čoraz viac skrýva zraniteľnosť“. „Toto je privilegované miesto svedectva,“ pretože i Ježiš, Syn Boží, vstúpil do sveta a zvolil si perifériu ako stred svojho poslania.
Na záver príhovoru pápež František osobitne pripomenul dôležitosť venovať pozornosť úlohe ženy:
„Ženy nesú bremeno materiálnej chudoby, sociálneho vylúčenia a kultúrneho vylúčenia. Téma žien by sa mala vrátiť k prioritám budúcich projektov v oblasti kooperativizmu. Nie je to ideologický diskurz. (…) Žena vie lepšie konkretizovať to, čo my muži niekedy berieme ako „maximálne systémy“.