16.11.2017 Homília z Domu sv. Marty: Božie kráľovstvo klíči v skrytosti
Božie kráľovstvo nie je divadlom, ani karnevalom, neobľubuje reklamu. Ten, kto mu dáva rásť, je Duch Svätý, a nie pastoračné plány. Celá homília sa odvíjala od otázky, ktorú farizeji položili Ježišovi: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“ (Lk 17,20-25).
Jednoduchá otázka, ktorá sa rodí v dobrom srdci a mnohokrát sa objavuje v evanjeliu, podčiarkol Svätý Otec. Napr.: Ján Krstiteľ, keď je vo väzení, znepokojený, posiela svojich nasledovníkov opýtať sa Ježiša, že či je to on, kto má prísť, alebo či majú čakať iného. Alebo, v inej časti Písma, sa otázka opakuje, tentoraz „drzo“: „ak si to ty, zostúp z kríža“. Je to „stále pochybnosť“, „zvedavosť“, kedy príde Božie kráľovstvo.
„Božie kráľovstvo je medzi vami“, je Ježišova odpoveď. Táto „radostná zvesť“z nazaretskej synagógy, keď Ježiš, potom ako prečítal úryvok z Izaiáša, povie, že toto Písmo sa „dnes“ naplnilo uprostred nich.
Ako zasadené semienko rastie z vnútra, tak aj Božie kráľovstvo rastie „v skrytosti“ medzi „nami“ alebo je ukryté ako „perla alebo poklad, ale „vždy v poníženosti“.
„Ale, kto dáva rásť tomu semienku, kto ho necháva vyklíčiť? Boh, Duch Svätý, ktorý je v nás. A Duch Svätý je duchom miernosti, pokory, je duchom poslušnosti, jednoduchosti. Je to on, ktorý necháva rásť vo vnútri Božie kráľovstvo, nie sú to pastoračné plány, veľké veci... Nie, je to Duch, v skrytosti. Necháva rásť, a príde chvíľa, keď sa objaví ovocie.“
Pápež František pripomenul kajúceho lotra na kríži a položil otázku: Kto to bol, čo zasadil semienko Božieho kráľovstva do jeho srdca? Možno mama alebo rabín, keď mu vysvetľoval Zákon. Potom, asi na to zabudol, ale od určitej chvíle ho „v skrytosti“ Duch necháva rásť. Z tohto všetkého možno usúdiť, že Božie kráľovstvo je vždy „prekvapením, pretože je „darom, pochádzajúcim od Pána.“
Ježiš tiež vysvetľuje, že „Božie kráľovstvo nepríde tak, aby pritiahlo pozornosť, a nikto nepovie: ‚Hľa, tu je, alebo: hľa, tam je’“. „Nie je to nejaké divadlo, alebo ešte horšie“ – i keď často sa tak uvažuje – „nejaký karneval.
„Božie kráľovstvo sa neukazuje naduto, pyšne, nemiluje reklamu: je pokorné, v skrytosti, a takto rastie. Myslím si, že ľudia, keď videli Pannu Máriu ako nasleduje Ježiša, pomysleli si: ‚To je matka, ach…’ Najsvätejšia žena, ale v skrytosti, nikto nepoznal tajomstvo Božieho kráľovstva, svätosť Božieho kráľovstva. A keď stála pod synovým krížom, ľudia hovorili: ‚No chudera žena, s týmto synom, kriminálnikom, úbohá žena.’ Nikto nič nevedel.“
Božie kráľovstvo rastie v skrytosti, pretože „Duch Svätý, ktorý je v nás, ho necháva klíčiť, až prinesie ovocie“.
„My všetci sme pozvaní kráčať po tejto ceste Božieho kráľovstva: je to povolanie, je to milosť, je to dar, je zadarmo, nekupuje sa, je to milosť, ktorú nám Boh dáva. A my všetci pokrstení máme vo svojom vnútri Ducha Svätého. Aký je môj vzťah s Duchom Svätým, tým, ktorý dáva vo mne rásť Božiemu kráľovstvu? Jedna pekná otázka, ktorú si dnes môžeme všetci položiť: Verím, skutočne verím, že Božie kráľovstvo je medzi nami, že je skryté, alebo sa mi viac páči divadlo?“
Svätý Otec povzbudil prítomných prosiť si od Ducha Svätého milosť nechať „v nás a v Cirkvi mocne klíčiť semienko Božieho kráľovstva, aby sa stalo veľkým, bolo útočišťom mnohých ľudí a prinášalo ovocie svätosti.“