16.1.2018 Pápež František v ženskej väznici v Santiagu: Odpustenie nás poľudšťuje
„Ďakujem sestre Nelly za jej slová a osobitne za svedectvo toho, že život vždy víťazí nad smrťou. Vždy. Vďaka Janeth za to, že si mala odvahu podeliť sa s nami všetkými o tvoje bolesti, aj za tú odvážnu prosbu o odpustenie. Koľko sa toho máme čo učiť z tohto tvojho postoja plného odvahy a pokory! Zacitujem ťa: „Prosíme o odpustenie všetkých tých, ktorých sme zranili našimi zločinmi“.
Ďakujem, že nám pripomínaš tento postoj, bez ktorého sa stávame neľudskými. My všetci musíme prosiť o odpustenie, ja ako prvý. My všetci. Toto nás poľudšťuje. Bez tohto postoja prosby o odpustenie strácame vedomie toho, že sme pochybili a že každý deň sme povolaní začať odznovu. Takým či onakým spôsobom.“
Pápež sa podelil so svojím prežívaním návštevy, ktoré zhrnul ho do dvoch hlavných slov: matka, deti:
„Keď som sem vstúpil, čakali na mňa dve mamy so svojimi deťmi. Boli to ony, ktoré ma privítali. Dá sa to vyjadriť dvoma slovami: matka, deti. Mnohé z vás sú matkami a viete, čo to zamená darovať život. Vedeli ste vo vašom lone „nosiť“ život a priviedli ste ho na svet. Materstvo nie je a nikdy nebude problémom, je darom, je jedným z najúžasnejších darov, ktorý možete mať. Dnes stojíte zoči-voči jednej veľmi podobnej výzve: znovu ide o darovanie života. Dnes sa od vás žiada, aby ste na svet priviedli budúcnosť. Aby ste jej dali rásť, pomáhali jej rozvíjať sa. A to nielen pre vás, ale pre vaše deti a pre celú spoločnosť. […]
Dnes by som chcel apelovať na schopnosť dať život budúcnosti, ktorá žije v každej z vás. Tú schopnosť, ktorá vám dovoľuje bojovať proti mnohým „zvecňujúcim“ determinizmom, čiže takým, ktoré premieňajú osoby na veci, s tým výsledkom, že zabíjajú nádej. Nikto z nás nie je vecou: všetci sme osobami a ako osoby máme tento rozmer nádeje. Nenechajme sa „zvecniť“, nie sme číslom.“
Väzenkyniam pápež pripomenul, že aj keď prišli o slobodu, neprišli o vlastnú dôstojnosť. Byť vo väzení neznamená stratiť sny a nádeje: „Každá snaha o lepšiu budúcnosť, aj keď sa môže zdať, že padá do prázdna, vždy prinesie ovocie a bude odmenená“.
Druhá myšlienka, s ktorou sa Svätý Otec so ženami vo väzení podelil, sa týkala detí:
„Oni sú silou, stimulom. Sú živou pripomienkou, že život budujeme s pohľadom vpred, a nie vzad. […] Trest bez budúcnosti, odsúdenie bez budúcnosti nie je humánnym rozsudkom: je to muka. Každý trest, ktorý si človek odpykáva, aby zaplatil dlh spoločnosti, musí mať svoj obzor, horizont znovuzačlenenia.“
V Čile existujú dva významné projekty s cieľom opätovného začlenenia ľudí z výkonu trestu. Projekt „Priestor Mandela“ (Espacio Mandela) a „Nadácia žena vstaň“ (Fundación Mujer levántate). V tejto súvislosti pápež spomenul evanjeliový príbeh o dcére predstaveného synagógy, ktorú Ježiš vzkriesil, hoci ho najprv vysmiali za slová, že nie je mŕtva, ale spí:
„Ježišov postoj je paradigmatický: vstúpiac tam, kde sa dievča nachádzalo, chytil ju za ruku a povedal: «Dievča, hovorím ti, vstaň!» (Mk 5,41). No pre všetkých bola mŕtva. […] Aké pekné je, že existujú kresťania a ľudia dobrej vôle, ktorí pokračujú v Ježišových stopách, ktorí majú odvahu vstúpiť a byť znamením tej vystretej ruky, ktorá dáva pozdvihnúť. Hovorím ti, vstaň! Vždy treba znovu povstať!“
Pápež František apeloval na aktívny postoj väzňov k napĺňaniu svojho „sna“ o znovuzačlenení. Opakovane pritom zdôraznil, že zo strany spoločnosti je tu povinnosť ich znovuzačleniť. -zk-