15.3.2018 Ranná homília pápeža: Modlitba príhovoru chce osobné nasadenie
– „Odvaha a trpezlivosť“ – to sú charakteristiky modlitby, ktorú máme pozdvihovať k Bohu „v slobode a ako synovia a dcéry“. O tomto dnes kázal pápež František počas svätej omše v Dome sv. Marty. V homílii Svätý Otec vychádzal z prvého liturgického čítania z Knihy Exodus (32,7-14), ktoré približuje rozhovor Boha s Mojžišom o nevere Izraelského ľudu.
Prorok sa snaží Pána odradiť od jeho zámeru skoncovať s Izraelským ľudom, ktorý „zanechal slávu živého Boha, aby sa klaňal zlatému teľaťu“. V dialógu sa k nemu Mojžiš smelo „približuje prostredníctvom argumentácií“ a Otcovi pripomína, čo všetko urobil pre svoj ľud, ako ho vyslobodil z egyptského otroctva a pripomína mu aj vernosť Abraháma a Izáka. Ako povedal pápež, v tomto rozhovore z „tváre do tváre“, je vidieť angažovanosť proroka a jeho lásku k svojmu ľudu. Mojžiš sa nebojí povedať pravdu, nesnaží sa vyťažiť osobné výhody, neskĺzne a nespreneverí sa svojmu svedomiu. „A toto sa Bohu páči“, zdôraznil Svätý Otec aj s vysvetlením: „Keď Boh vidí, ako sa nejaká duša, nejaký človek za niečo úpenlivo modlí, je tým pohnutý“.
„Žiadne osobné výhody. Ja som s ľudom. A som s tebou, Pane. Toto je modlitba príhovoru: modlitba, ktorá argumentuje, ktorá má odvahu povedať veci do tváre Pánovi, ktorá je trpezlivá. V modlitbe príhovoru treba trpezlivosť. Nemôžeme niekomu prisľúbiť, že sa za neho budeme modliť a potom to ukončiť s jedným „Otčenášom“ a „Zdravasom“ a ísť preč. To nie. Ak sľúbiš, že sa budeš za druhého modliť, musíš ísť touto cestou. A to si vyžaduje trpezlivosť.“
V každodennom živote sa žiaľ nezriedka vyskytujú prípady manažérov ochotných obetovať podnik, len aby zachránili svoje vlastné záujmy a získali vlastný osoh. No Mojžiš nevstupuje do „logiky výhod“, on je s ľudom a bojuje za ľud. Sväté písmo je plné príkladov „vytrvalosti“, schopnosti „trpezlivo ísť vpred“: napr. kanaánska žena či slepec pri východe z Jericha,:
„Pre modlitbu príhovoru sú potrebné dve veci: odvaha, čiže „parresia“, a trpezlivosť. Ak chcem, aby Pán vypočul niečo, o čo ho prosím, musím prichádzať, znovu a znovu prichádzať klopať na dvere, a takto klopem na Božie srdce … a to preto, lebo môjmu srdcu na tom záleží! Ak sa však moje srdce nezaangažuje ohľadom tej potreby, tej osoby, za ktorú sa mám modliť, potom nebude schopné ani odvahy a trpezlivosti.“
Pápež František teda naznačuje „cestu modlitby príhovoru“: byť zaangažovanými, bojovať, napredovať, postiť sa:
„Nech nám Pán dá túto milosť. Milosť modliť sa pred Bohom so slobodou, ako synovia a dcéry; modliť sa s naliehavosťou, modliť sa s trpezlivosťou. Predovšetkým však, modliť sa vediac, že hovorím s mojím Otcom a môj Otec ma vypočuje. Nech nám Pán pomáha napredovať v tejto modlitbe príhovoru“