14.1.2018 Pápež František slávil vo Vatikánskej bazilike 104. svetový deň migrantov
Tento rok som chcel sláviť Svetový deň migrantov a utečencov pri svätej omši, na ktorú ste pozvaní osobitne vy, migranti, utečenci a žiadatelia o azyl. Niektorí ste prišli do Talianska nedávno, iní tu bývate už dlhé roky a pracujete, a sú tu ďalší, ktorí predstavujú tzv. „druhé generácie“.
Pre všetkých v tomto zhromaždení zaznelo Božie slovo, ktoré nás dnes pozýva prehĺbiť sa v tom osobitnom povolaní, ktoré Pán adresuje každému jednému z nás. Tak ako to urobil v prípade Samuela (porov. 1 Sam 3,3b-10.19), povoláva nás po mene – každého z nás – a žiada nás, aby sme si ctili to, že sme boli stvorení ako jedinečné a neopakovateľné bytosti, všetci navzájom odlišní a s jedinečnou úlohou v dejinách sveta.
V evanjeliu (porov. Jn 1,35-42) sa dvaja Jánovi učeníci pýtajú Ježiša: «Kde bývaš?» (v. 38), dávajúc na vedomie, že od odpovede na túto otázku závisí, ako posúdia majstra z Nazareta. Ježišova odpoveď je jasná: «Poďte a uvidíte!» (Jn 1,39) a otvára pre osobné stretnutie, ako prežívanie primeraného času na prijatie, spoznanie a uznanie toho druhého.
V posolstve pre dnešný deň som napísal: «Každý cudzinec, ktorý klope na naše dvere, predstavuje príležitosť stretnúť sa s Ježišom Kristom, ktorý sa stotožnil s prijatým alebo odmietnutým pocestným v akejkoľvek dobe» (porov. Mt 25, 35.43). A pre pocestného, migranta, utečenca, človeka na úteku a žiadajúceho o azyl sú každé dvere novej zeme aj príležitosťou stretnúť sa s Ježišom. Jeho pozvanie «Poďte a uvidíte!» je dnes adresované všetkým nám, komunitám miestnych obyvateľov i novopríchodzích. Je to pozvanie prekonať naše strachy, aby sme mohli ísť v ústrety druhému, aby sme ho prijali, spoznali a uznali. Je to pozvanie, ktoré ponúka príležitosť priblížiť sa k druhému, aby sme videli kde a ako žije.
V dnešnom svete «prijať, spoznať a uznať» pre novopríchodzích znamená poznať a rešpektovať zákony, kultúru a tradície krajín, v ktorých sú prijatí. Znamená to aj porozumieť ich strachom a obavám o budúcnosť. A pre miestne komunity prijať, spoznať a uznať znamená otvoriť sa voči bohatstvu rozličnosti bez predsudkov, porozumieť potenciálu a nádejam novopríchodzích, ako aj ich zraniteľnosti a ich strachu.
Opravdivé stretnutie s druhým sa nezastavuje pri prijatí, ale všetkých nás angažuje v ďalších troch činnostiach, ktoré som zdôraznil v Posolstve na tento deň: «chrániť, podporovať a integrovať». Budeme schopní v opravdivom stretnutí s blížnym rozpoznať Ježiša Krista, ktorý prosí o prijatie, ochranu, podporu a integráciu? Ako nás to učí evanjeliové podobenstvo o poslednom súde: Pán bol hladný, smädný, nahý, chorý, cudzinec a vo väzení, a od niektorých sa mu dostalo pomoci, od iných nie (porov. Mt 25,31-46).
Toto opravdivé stretnutie s Kristom je zdrojom spásy – spásy, ktorá sa má ohlasovať a prinášať všetkým, ako nám to ukazuje apoštol Andrej. Po tom, ako prezradil bratovi Šimonovi: «Našli sme Mesiáša» (Jn 1,41), Ján ho privádza k Ježišovi, aby zažil rovnakú skúsenosť stretnutia.
Nie je ľahké vstúpiť do kultúry druhého, vcítiť sa do kože ľudí tak odlišných od nás, porozumieť ich mysleniu a skúsenostiam. A tak často upúšťame od stretnutia s druhými a staviame bariéry, aby sme sa bránili. Miestne spoločenstvá majú neraz strach, že novopríchodzí narušia vytvorený poriadok, „ukradnú“ niečo z toho, čo sa s námahou vybudovalo. Aj novopríchodzí majú strachy: boja sa konfrontácie, posudzovania, diskriminácie, zlyhania. Tieto strachy sú legitímne, založené na pochybnostiach plne pochopiteľných z ľudského pohľadu.
Mať pochybnosti a strach nie je hriech. Hriech je dovoliť, aby tieto strachy určovali naše odpovede, podmieňovali naše rozhodnutia, potreli úctu a veľkodušnosť, živili nenávisť a odmietnutie. Hriech je uzavrieť sa pred stretnutím sa s druhým, pred stretnutím sa s niekým odlišným, pred stretnutím sa s blížnym, čo je v skutočnosti privilegovanou príležitosťou ako sa stretnúť s Pánom.
Z tohto stretnutia s Ježišom prítomným v chudobnom, vo vydedencovi, v utečencovi, v žiadateľovi o azyl sa rodí naša modlitba. Je to modlitba vzájomná: migranti a utečenci sa modlia za miestne komunity, a miestne komunity sa modlia za novopríchodzích i za migrantov s dlhodobejším pobytom.
Do materinského príhovoru Panny Márie zverujeme nádeje všetkých migrantov a utečencov sveta i ašpirácie komunít, ktoré ich prijímajú, aby sme sa v súlade s najvyšším Božím prikázaním lásky k blížnemu všetci naučili milovať druhého, cudzinca, tak ako milujeme seba samých.