12.4.2018 Pápež v liste do Čile prosí o odpustenie za chybné posúdenie káuz zneužívania
V liste datovanom 8. apríla vo Vatikáne pápež František okrem iného píše:
Vybrané časti z listu pápeža Františka biskupom Čile
„Drahí bratia v episkopáte, prijatie dokumentov z posledného týždňa, kompletizujúcich správu, ktorú mi dvaja osobitní vyslanci do Čile doručili 20. marca 2018 s celkovým počtom viac ako 2 300 strán, ma motivuje napísať vám tento list.
Uisťujem vás o svojej modlitbe a chcem s vami zdieľať presvedčenie, že súčasné ťažkosti sú zároveň príležitosťou obnoviť dôveru v Cirkev, dôveru podlomenú pre naše chyby a hriechy, ako aj príležitosťou uzdravovať rany, ktoré neprestávajú krvácať v celej čilskej spoločnosti.
(…) chcem vyjadriť vďačnosť J.E. Mons. Charlesovi Sciclunovi, arcibiskupovi Malty a d.p. Jordimu Bertomeu Farnósovi, úradníkovi Kongregácie pre náuku viery, za ich obrovskú prácu pokojného a empatického počúvania 64 svedkov, ktorých nedávno prijali ako v New Yorku, tak aj v Santiagu de Chile.
Neskôr, keď mi predložili správu, a najmä ich právne a pastoračné posúdenie zhromaždených informácií, priznali mi, že sa cítili byť zaplavení bolesťou toľkých obetí vážneho zneužívania svedomia a moci a osobitne sexuálneho zneužívania spáchaného rôznymi zasvätenými osobami vašej krajiny proti maloletým, tým, ktorí boli pridlho ignorovaní a aj ich obrali o nevinnosť.
Rovnakú hlbokú vďačnosť musíme ako duchovní pastieri vyjadriť tým, ktorí s čestnosťou, odvahou a cirkevným cítením požiadali o stretnutie s mojimi vyslancami a ukázali im rany svojej duše.
(…) Teraz, po dôkladnom prečítaní spisov tejto „špeciálnej misie“, verím, že môžem potvrdiť, že všetky svedectvá, ktoré sú v nich zhromaždené, hovoria vecne, bez prídavkov či príkras o mnohých ukrižovaných životoch a priznám sa vám, že mi to spôsobuje bolesť a hanbu.
Uvedomujúc si toto všetko, píšem vám, zhromaždeným na 115. plenárnom zasadaní, aby som pokorne požiadal o vašu spoluprácu a pomoc pri rozlišovaní o krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatreniach, ktoré treba prijať na obnovenie cirkevného spoločenstva v Čile, s cieľom nakoľko sa len dá napraviť pohoršenie a zadosťučiniť spravodlivosti.
Plánujem vás zvolať do Ríma kvôli prediskutovaniu uzáverov spomínanej návštevy, ako aj mojich uzáverov. Myslel som na toto stretnutie ako na bratský okamih, bez predsudkov či apriórneho usudzovania, s jediným cieľom, aby v našich životoch zažiarila pravda.
(…) V tom, čo sa ma týka, uznávam a tiež chcem, aby ste to verne komunikovali, že som sa dostal do závažných omylov v hodnotení a vnímaní situácie, zvlášť pre nedostatok pravdivých a vyvážených informácií. Už teraz prosím o odpustenie všetkých, ktorých som urazil a dúfam, že to budem môcť urobiť osobne v blízkych týždňoch pri stretnutiach, ktoré budem mať so zástupcami vypočúvaných osôb.
(…) Zrejme tiež bude vhodné, aby Cirkev v Čile vstúpila do modlitby. Viac než kedykoľvek sa teraz musíme vyvarovať pokušenia prázdnych rečí alebo zostávania na rovine „všeobecnosti“. V týchto dňoch hľaďme na Krista. Hľaďme na jeho život a na jeho gestá, osobitne keď sa prejavuje ako súcitný a milosrdný voči tým, čo pochybili. Milujme pravdu, vyprosujme si múdrosť srdca a nechajme sa obrátiť.“