1.6.2019 Pápež v Rumunsku: Mariánske stretnutie s mládežou a rodinami v Jaši
Okolo 100 tisíc ľudí, mladých a rodín prišlo o 16.45 miestneho času pred Palác kultúry v Jaši na stretnutie s pápežom Františkom, aby si vypočuli jeho slová, pomodlili sa s ním a odniesli si jeho apoštolské požehnanie.
Mnohí z týchto mladých a rodín sa pri tejto príležitosti vrátili z cudziny, aby ukázali svoju veľkú vďaku za pápežovu pozornosť a starostlivosť o tých, čo žijú ďaleko od svojich domovov. Mladý manželský pár privítal Svätého Otca slovami:
„My, mladí a rodiny sa nachádzam tvárou v tvár problémom dnešnej spoločnosti: korupcia, migrácia, neodpustenie, neistota budúcnosti v našom kraji. Ale napriek všetkým výzvam, sme tu, aby sme čelili týmto limitom a naučili sa ako to zvládli iní.“
Svedectvo vysokoškoláka: Žiť vieru uprostred provokácií
Eduard, univerzitný študent informatiky v Jaši, ktorý si prácou v tomto odbore aj privyrába popri štúdiu vo svojom svedectve uviedol, že sa snaží žiť vieru uprostred početných provokácií. Napriek tomu, že vyrastal v cirkevnom spoločenstve, ktoré ho naučilo, že „mladí rozkvitnú keď sú naozaj milovaní“, teraz sa stavia v práci i v škole proti klamlivým hlasom, že viera ničomu nepomáha, a je nemá cenu darovať sa, alebo že si môže urobiť život mysliac len na seba. Týmto hlasom musí Eduard často vzdorovať, aby sa nehanbil žiť svedectvo viery. Svätému Otcovi poďakoval, že často pripomína, že Ježiš Kristus je centrom nášho života a nemáme sa obávať slúžiť bratom. Eduard tiež vyjadril svoju túžbu zostať vo svojej vlasti.
Postupne zazneli tri svedectvá, na ktoré pápež František reagoval vo svojom príhovore. K Eduardovej skúsenosti poznamenal:
„Viera je dar, ktorý udržuje jednu hlbokú a krásnu istotu: našu spolupatričnosť detí, detí milovaných Bohom. Boh miluje láskou Otca každý život, každý z nás mu patrí. Je to spolupatričnosť detí, ale aj vnukov, manželov, starých rodičov, priateľov, susedov: bratská spolupatričnosť. „Pán nás ako prvý provokuje a hovorí nám, že to najhoršie nastane, ak od suseda k susedovi nepovedú cestičky a namiesto ciest uvidíme zákopy. Pán nás obdarúva spevom přehlušujícím všetky Sirény, ktoré by chceli ochromiť našu cestu. A koná to tým istým spôsobom – spevom ešte krajším a atraktívnejším Pán dáva všetkým nám povolanie, ktoré nás vyzýva, aby sme objavili talenty a schopnosti, ktoré máme a aby sme ich dali do služby druhým. Prosí nás použiť svoju slobodu, ako slobodu voľby povedať „áno“ plánu lásky.“
Toto povolanie nás podnecuje k pohybu, strháva zátarasy a otvára cesty, ktoré nám pripomínajú synovskú a bratskú spolupatričnosť.
Svedectvo jednoty rodiny s 11 deťmi
Predniesli ho prarodičia Elisabetta a Ioan, ktorí vystúpili spoločne so svojimi jedenástimi dospelými deťmi, z ktorých štyri zvolili duchovné povolanie
„Bola to viera, ktorá nás podržala, keď sme ako mladá rodina museli čeliť rôznym ťažkostiam života. Keď sme prežívali najťažšie obdobia, hovorili sme slová apoštola Petra „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života… Iba v tebe nájdeme silu ísť ďalej!“
„Je krásne sledovať, ako láska zapúšťa korene v oddanosti, úsilí, práci a modlitbe (…). V miere, v akej rastieš, nikdy nezabúdaj na všetko krásne a cenné, čo si sa naučil v rodine. K tejto múdrosti dospievame s vekom a vyzýva nás, aby sme poďakovali tejto „domácej viere“ a rehabilitovali jej guráž a nezištnosť. Častokrát ju míňame bez povšimnutia, avšak táto viera, kúsok po kúsku, buduje Božie kráľovstvo „.
„Elisabetta a Ioan, ste skvelí!“ – takto spontánne zareagoval Svätý Otec František na ich svedectvo. Poukázal na ich radosť zo stretnutia s 11 deťmi, ktorí teraz prišli z rôznych krajov, aby mohli byť spolu, tak ako vtedy, keď každú nedeľu kráčali spoločne do kostola:
„Je to šťastie rodičov vidieť zjednotené svoje deti. Istotne sa dnes v nebi robí oslava, vidiac toľko detí, ktorí sa rozhodli byť spolu. Je to skúsenosť nových Turíc (…) kde Duch objíma naše rozdiely a dáva nám silu otvoriť cestu nádeje vybraním toho najlepšieho z každého. Rovnakú cestu začali apoštoli pred 2000 rokmi, a je teraz na nás svedčiť a zasievať. Nesmieme čakať, že to urobia iní, je to na nás. My sme zodpovední! Je to na nás!“
„Zlý duch rozděluje, rozptyluje, odlučuje, zakládá nesoulad a zasévá nedůvěru. Chce, abychom se odcizili druhým i sami sobě. Duch svatý nám naopak připomíná, že nejsme anonymní, abstraktní bytosti bez tváře, dějin, identity. Nejsme prázdní ani povrchní. Existuje velice silná duchovní síť, která nás propojuje, podporuje a je silnější než jakýkoli jiný typ spojení. Jsou to kořeny – vědomí, že náležíme jedni druhým, že život každého z nás je ukotven v životě druhých.“
„Zlý duch rozdeľuje, rozptyľuje, odlučuje, zakladá nesúlad a zasieva nedôveru. Chce, aby sme sa odcudzili druhým aj sami sebe. Duch Svätý nám naopak pripomína, že nie sme anonymné, abstraktné bytosti bez tváre, dejín, identity. Nie sme prázdni ani povrchní. Existuje veľmi silná duchovná sieť, ktorá nás prepája, podporuje a je silnejšia než akýkoľvek iný typ spojenia. Sú to korene – vedomie, že patríme jedni druhým, že život každého z nás je ukotvený v živote druhých. „
Otvorenie Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga
Pápež František rumunským mladým a rodinám v Jaši pripomenul motto svojej 30. apoštolskej cesty „Kráčajme spoločne“ aj v súvislosti s tohtoročným otvorením tzv. Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga i s hostiteľskou iniciatívou mesta Jaš pre národné stretnutie mládeže:
„Nech žijú mladí! Dva veľmi dobré prvky: mesto, ktoré sa historicky otvára spúšťaniu nových procesov, ako je cesta do Santiaga, ako aj mesto, ktoré vie hostiť mladých prichádzajúcich z rôznych častí sveta, tak ako teraz. Dve charakteristiky, ktoré hovoria o potenciáli a veľkej misii, ktorú môžete rozvíjať: vydláždiť cestu, aby ste kráčali spoločne a niesli vpred ten sen starých rodičov, ktorým je proroctvo: bez lásky a bez Boha nijaký človek nemôže na zemi žiť. Odtiaľto dnes môžu vychádzať nové cesty do Európy a do iných krajov sveta. Mládež, vy ste pútnikmi 21. storočia, schopnými nového obrazu pút, ktoré spájajú.“
Silné dojmy pápeža Františka: Starenka s bábätkom na rukách
Svätý Otec sa podelil s jedným zo svojich silných dojmov, keď prichádzal na námestie:
„Bola tam jedna starenka, dosť staručká, babička. Na rukách mala vnuka, asi dvojmesačného, nie viac. Keď som prešiel, ukazovala mi ho. Usmievala sa a usmievala s úsmevom spoluúčasti, akoby mi hovorila: „Pozri, teraz ja môžem snívať!“ V tom momente som bol dojatý a nemal som odvahu ísť za ňou a priviesť ju sem dopredu. Preto to rozprávam. Starí rodičia snívajú, keď ich vnúčatá kráčajú vpred, a vnúčatá majú odvahu, keď čerpajú z koreňov svojich starých rodičov.“
Na záver stretnutia predniesol pápež František modlitbu zverenia mladých a rodín Panne Márii. Spoločne sa pomodlili „Zdravas, Mária“ a pred finálnou piesňou „Christus vincit“ udelil všetkým prítomným svoje apoštolské požehnanie.