5.1.2017 Pápež obetiam zemetrasení v Taliansku: Obnovme si srdcia, skôr než domy
„Obnoviť si srdcia, skôr než domy“. Tak znela hlavná myšlienka dnešného stretnutia pápeža Františka s obeťami zemetrasení, ktoré v auguste a októbri uplynulého roku, ako aj naposledy v tento pondelokpostihli stredné Taliansko. Stovky Talianov prijal v ranných hodinách v Aule Pavla VI. Svätý Otec vo svojom spontánnom príhovore hovoril o utrpení, o rešpekte, o ranách tých, ktorí všetko stratili vrátane svojich blízkych, ale aj o nádeji.
Na úvod stretnutia si pápež František pozorne vypočul svedectvo otca trojčlennej rodiny Raffaela a tiež duchovného otca jednej z farností diecézy Spoleto-Norcia dona Luciana, podľa ktorého „stratili domy, stala sa z nich však jedna veľká rodina“. Svedectvá obetí zemetrasení sa Svätého Otca, ako povedal, hlboko „v srdci dotkli
Vo svojej reakcii vychádzal predovšetkým zo slova „znovu vybudovať“:
„Slovo, ktoré znelo ako refrén; to slovo ,znovu vybudovať’; to, ktoré Raffael povedal veľmi výstižne a mocne: ,Obnoviť si srdcia, skôr než domy’. ,Obnoviť’, povedal [tiež] don Luciano, ,sociálne a ľudské tkanivo cirkevnej komunity’. Znovu vybudovať“.
Svätý Otec vo svojom emotívnom príhovore hovoril aj o „ranách srdca“, o ľuďoch, ktorých stretol, ktorí prišli o svoj dom, o svojich blízkych: deti, rodičov, starých rodičov.: Vaše bolest je veliká a s touto bolestí a ranami v srdci začínáte rekonstrukci. Rány se zacelí, ale jizvy zůstanou na celý život. Bude to život s jizvou navíc, nebude stejný jako dříve. Příběhy, které jsme vyslechli, ale nevolají po optimismu, nýbrž po naději.
„Niet tu miesta pre optimizmus. Pre nádej však áno, pre optimizmus nie. Optimizmus je postoj, ktorý môže trochu poslúžiť v tom momente alebo ti pomôcť ísť vpred, avšak chýba mu podstata. Dnes potrebujeme na znovu vybudovanie nádej a to je možné urobiť rukami“.
Práve pri symbole rúk sa Svätý Otec František pozastavil, keď sa opäť vrátil k svedectvu Raffaela, ktorý vlastnými rukami vytiahol z trosiek domu svoju rodinu. Rovnako dôležitú úlohu v dramatických okamihoch po zemetrasení zohrali ruky lekárov, zdravotníkov, hasičov a dobrovoľníkov:
„Ruky. Znovu vybudovať a na to sú potrebné srdce a ruky, naše ruky, ruky všetkých. Tie ruky, ktorými hovoríme, že Boh stvoril svet ako umelecký remeselník, ruky, ktoré uzdravujú“.
Svätého Otca rovnako inšpirovali slová dona Luciana, ktorý napriek zemetraseniu zostal vo svojej farnosti, aby pomáhal druhým. „Ticho, pohladenie, neha srdca nám pomáha, aby sme viac nezraňovali,“ dodal pápež a poukázal na potrebu zmierenia, solidarity a spoločnej modlitby: Byli jsme si nablízku a také zůstáváme. Díky vzájemné blízkosti se polidšťujeme, stáváme se lepšími a odvážnějšími lidmi. Něco jiného je jít životní cestou sám, něco jiného je jít ruku v ruce s druhým člověkem a stát mu nablízku.
Jak Svatý otec podotkl, bolest nicméně přináší také zázraky, nastávají mnohá smíření. Důležité je nerozsévat další rány tam, kde už jich bylo dost zasazeno.
„Nezraňovat prázdnými slovy, neuctivým zpravodajstvím, které se před bolestí nesklání se soucitem. Ticho, pohlazení a něha v srdci nám pomáhají, abychom nepůsobili další zranění. Necháváme za sebou to, co minulo, a společně se shledáváme v nové situaci – s polibkem, objetím, vzájemnou pomocí, ale také v pláči. Pláč nám jenom prospěje – je to způsob, jak se vyjádřit sami před sebou i před Bohem. Avšak plakat společně je ještě lepší, protože se tak shledáváme.”
„Musím povedať, že som pyšný na farárov, ktorí neopustili svoj kraj a toto je dobré: mať pastierov, ktorí neutečú, keď prichádza vlk… Blízkosť nás robí ľudskejšími, lepšími ľuďmi, odvážnejšími. Jedna vec je kráčať po ceste života sám a druhá vec je ísť ruka v ruke s druhým, blízko druhého“.
Začať odznova, znamená „nestratiť schopnosť snívať“, znamená to mať „odvahu opäť raz snívať“.
„Víte, že jsem vám nablízku. Řeknu ještě něco. Když jsem se dozvěděl o zemětřesení – našel jsem o něm zprávu, jakmile jsem se ráno vzbudil „Pocítil som dve veci: musím tam ísť, musím tam ísť; a potom som pocítil bolesť, strašnú bolesť. A s touto bolesťou som išiel slúžiť omšu v ten deň… Ďakujem, že ste prišli na dnešné stretnutie ako aj na niektoré audiencie v uplynulých mesiacoch; ďakujem za všetko to, čo ste urobili pri budovaní, pri znovu obnovení sŕdc, domov… Ďakujem vám. Som vám na blízku“