1.11.2016 Homília Svätého Otca pri omši v Malmö:
. Dnes s celou Cirkvou slávime sviatok Všetkých svätých. Pripomíname si tak nielen tých, ktorí boli vyhlásení za svätých v priebehu dejín, ale aj mnohých našich bratov a sestry, ktorí prežili svoj kresťanský život v plnosti viery a lásky ako život jednoduchý a skrytý. Iste sú medzi nimi mnohí naši príbuzní, priatelia a známi.
Slávime teda sviatok svätosti. Tej svätosti, ktorá sa neraz neprejavuje veľkými skutkami či mimoriadnymi úspechmi, ale ktorá dokáže každodenne vo vernosti žiť krstné záväzky. Svätosti, ktorá sa tvorí z lásky k Bohu a blížnym. Z lásky vernej, ktorá zabúda na seba samého a úplne sa daruje iným, tak ako životy tých matiek a otcov, ktorí sa obetujú pre svoje rodiny a vedia sa ochotne zriekať toľkých vecí, toľkých osobných plánov a programov, hoci to nie je vždy ľahké.
Ale ak niečo charakterizuje svätých, tak je tým to, že sú skutočne šťastní. Objavili tajomstvo pravého šťastia, ktoré prebýva v hĺbke duše a má svoj prameň v Božej láske. Preto svätých nazývame blaženými. Blahoslavenstvá sú ich cestou, ich cieľom smerom k vlasti. Blahoslavenstvá sú životnou cestou, ktorú nám Pán ukazuje, aby sme mohli nasledovať jeho šľapaje. V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako ich Ježiš vyhlásil pred veľkým zástupom na vrchu blízko Galilejského jazera.
Blahoslavenstvá sú profilom Krista a následne i kresťana. Chcel by som z nich zdôrazniť jedno: «Blahoslavení tichí». Ježiš hovorí o sebe samom: «Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29). Toto je jeho duchovná podobizeň a odhaľuje nám bohatstvo jeho lásky. Miernosť je spôsob bytia a života, ktorý nás približuje k Ježišovi a robí nás jednotnými medzi sebou. Umožňuje nám zanechať všetko, čo nás rozdeľuje a stavia proti sebe a hľadať vždy nové spôsoby ako napredovať na ceste jednoty, ako to robili synovia a dcéry tejto zeme, a medzi nimi Mária Alžbeta Hesselblad, nedávno kanonizovaná, a svätá Brigita, Birgitta Vadstena, spolupatrónka Európy. Modlili sa a pracovali, aby utužili putá jednoty a spoločenstva medzi kresťanmi. Výrečným znamením je, že práve tu, v ich krajine, charakteristickej spolunažívaním veľmi rozdielnych národov si spoločne pripomíname päťsté výročie reformácie. Svätí dosahujú zmeny vďaka tichosti srdca. Vďaka nej chápeme veľkosť Boha a úprimne sa mu klaniame; a ďalej je to postoj človeka, ktorý nemá čo stratiť, pretože jeho jediným bohatstvom je Boh.
Blahoslavenstvá sú istým spôsobom preukazom totožnosti kresťana, ktorý ho identifikuje ako Ježišovho nasledovníka. Sme pozvaní byť blahoslavenými, byť Ježišovými nasledovníkmi, čeliac bolestiam a úzkostiam našich čias s Ježišovým duchom a s jeho láskou. V tomto zmysle by sme mohli poukázať na nové situácie, aby sme ich prežívali s obnoveným a vždy sviežim duchom – blahoslavení tí, čo s vierou znášajú zlo, ktoré im iní spôsobujú a odpúšťajú zo srdca; blahoslavení tí, čo hľadia do očí vydedencom a vytískaným na okraj, preukazujúc im blízkosť; blahoslavení tí, čo spoznávajú Boha v každom človekovi a bojujú, aby ho objavili aj iní; blahoslavení tí, čo chránia a starajú sa o spoločný domov; blahoslavení tí, čo sa vzdávajú svojho pohodlia pre dobro iných; blahoslavení tí, čo sa modlia a pracujú pre plné spoločenstvo kresťanov… Všetci títo sú nositeľmi Božieho milosrdenstva a nežnosti a iste od neho dostanú zaslúženú odmenu.
Drahí bratia a sestry, pozvanie k svätosti platí pre všetkých a treba ho od Pána prijať v duchu viery. Svätí nás povzbudzujú svojím životom a svojím orodovaním u Boha. My potrebujeme jedni druhých, aby sme sa stávali svätými. Pomáhali si stávať sa svätými. Vyprosme si spoločne milosť prijať toto povolanie s radosťou a svorne pracovať na jeho naplnení. Našej nebeskej Matke, Kráľovnej všetkých svätých, zverme naše úmysly i dialóg v hľadaní plného spoločenstva všetkých kresťanov, aby sme boli požehnaní v našich snahách a dosiahli svätosť v jednote.